Marek Ličák: Slováci sú príliš zadlžení. Kríza určite príde a vstávanie z popola bude ťažšie

Slovenská ekonomika má na tento rok dobré vyhliadky, to podporuje dobrú náladu. No NBS upozorňuje na ostražitosť, lebo máme vysokú zadlženosť obyvateľstva. Kto by mal byť na vaše varovania citlivý?

Citlivý by mal byť každý, kto si berie úver, ale aj banky, ktoré ich poskytujú, lebo o nich je finančná stabilita. Úverovanie samotné je pozitívne, prispieva k ekonomickému rastu, konvergujeme, takže je to prirodzené. Ale prekáža nám nadmerný rast, ktorý nie je v súlade s ekonomickými fundamentmi.

Ak máme nadmerný rast úverov, znamená to, že už ľudia „prepískli“ snahu zvyšovať svoju životnú úroveň cestou úverov? Kedy to začalo byť príliš?

V rokoch 2014 a 2015 ešte existoval vzťah medzi rastom úverov a vývojom fundamentov. Ale potom začala narastať medzera medzi týmito oblasťami. Akokoľvek sa na to pozeráme, úverovanie nerastie v súlade s nimi. Ak porovnáme tempo úverovania s okolitými krajinami, nie západnými, tam sú trendy iné, vidíme, že v úverovaní rastieme výrazne rýchlejšie.

Marek Ličák Zdroj: Miroslava Spodniaková

V čom napríklad?

Ešte pred desiatimi rokmi sme boli najmenej zadlžení vo vzťahu k HDP, teraz sme na špičke regiónu jedenástich krajín. Bolo by to odôvodniteľné, ak by napríklad finančná situácia domácností, disponibilný príjem alebo celkové bohatstvo rástli tak výrazne ako náš dlh. To by bolo v poriadku. Lenže kým nám sa zadlženie zdvojnásobilo, ekonomické fundamenty sa vôbec nezlepšili výraznejšie ako v okolitých štátoch. Zlepšovali sa všade. Relevantný je akurát pokles úrokových sadzieb, úverových štandardov a správanie klientov. Pred desiatimi rokmi sme mali najvyššie úrokové marže, teraz ich máme najnižšie. Preto sú úvery výrazne dostupnejšie a rastieme tak rýchlo.

Prečo sa to začalo lámať práve v rokoch 2014 a 2015?

Ak chceme pochopiť nárast úverovania a pokles úrokových sadzieb a prečo je to u nás také výrazné, treba pochopiť pozíciu bánk. Naše banky primárne zarábajú