Preto bol aj témou svetového vinárskeho kongresu, ktorý sa konal pred niekoľkými týždňami pod záštitou Medzinárodnej organizácie pre víno a vinič v nemeckom Mainzi a prišlo naň 450 odborníkov zo 46 krajín.
Ako tam niekoľkokrát odznelo, zmeny klímy predstavujú pre vinársku brandžu dvojitý problém – s otepľovaním sa viac darí vo vinohradoch chorobám a škodcom pribúdajú noví. Starosti robí vinárom aj zvyšujúca sa hladina alkoholu vo víne, ako dôsledok horúčav.
Hrozno a potom víno totiž so slnečným a teplým počasím „dostáva“ aj stále viac cukru. Preto aj obsah alkoholu v ňom stúpa, čo nie je vždy pozitívne. Týka sa to najmä červených vín z juhu Európy. Preto sa vedci zaoberajú tým, ako tento problém vyriešiť – či odfiltrovaním cukru ešte pred kvasením, alebo redukciou obsahu alkoholu po ňom. V inštitúte pre enológiu na Univerzite Geisenheim v nemeckom Rheingau skúmajú a vyvíjajú mikrobiológovia kvasinky, ktoré produkujú menej alkoholu. Pri redukcii napríklad z 15 na 12,5 percenta nie je rozdiel v chuti príliš badateľný. Výraznejšia redukcia nie je aj tak potrebná – podľa pravidiel EÚ, aby sa nápoj z hrozna mohol označovať ako víno, musí mať aspoň 8,5 percenta alkoholu.
Samozrejme, čo je problém pre jedných, môže byť prínosom pre iných – otepľovanie klímy môže prinášať plné a kvalitné červené vína tam, kde to nebolo doteraz mysliteľné, resp. sa vydarili len v mimoriadnych ročníkoch – a medzi takéto krajiny patrí aj Slovensko.
Ďalším problémom, ktorý otepľovanie prináša, je boj proti chorobám viniča a škodcom. V USA, Austrálii, ale aj vo Francúzsku naň začali používať aj ťažké kalibre, ako sú génové techniky. Vyskúšali ich aj v Nemecku, v Julius Kuhn Institut v Quedlinburgu, čo je nemecký spolkový výskumný inštitút pre kultúrne rastliny, ale už s týmito pokusmi skončili. Dôvody boli dva – geneticky upravené rastliny verejnosť odmieta a medzičasom sa objavili nové metódy aj pri tradičnom krížení a šľachtení viniča.
Podarilo sa im napríklad vyšľachtiť novú odrodu viniča Caladis Blanc, ktorá je rezistentná voči plesňovým a hubovým ochoreniam viniča a tiež voči múčnatke. Počas pokusov z nej robili ľahké, svieže, iskrivé letné vína. Šľachtenie nových odrôd môže byť, ako odznelo na kongrese, tiež jedna z ciest, ako sa so stúpajúcimi teplotami vyrovnať. Na škodcov vo vinohradoch sa tiež odporúča používať biologickú ochranu, vo vinohradoch v Porýní-Falcku napríklad úspešne pomáhajú proti obaľovačom feromóny.
Víno zo Škótska
Zdroj: photothek.net
Klimatické zmeny a otepľovanie klímy spôsobujú, že s pestovaním viniča a výrobou vína experimentujú aj na územiach, ktoré ležia ďaleko, ďaleko nad severnou hranicou pestovania viniča. Britská tlač nedávno písala o prvom škótskom víne, ktoré dopestoval Christopher Trotter z Aberdeenu. Pred troma rokmi vysadil vinič pri mestečku Fife a nedávno nafľašoval prvých 200 fliaš vína, ktoré nazval Chateau Largo. Fľaše majú na etikete napísané Chateau Largo Fife 2014, Scottish Wine. Podľa kritikov, ktorých na ochutnávku pozval, je víno síce hrozné až nepitné, otázka je, do akej miery za to môže škótske podnebie a do akej neskúsenosť jeho výrobcu, keďže Ch. Trotter je šéfkuchár, píše o jedle a robí gastronomické tour. Aj po zdrvujúcich kritikách sa však podľa vyjadrení v médiách nevzdáva a verí, že ďalší ročník sa vydarí lepšie. K pestovaniu viniča ho inšpirovalo, že aj v Škótsku sa otepľuje. Podľa neho bude do dvoch desaťročí toto miesto ideálne na pestovanie hrozna. Štúdie podľa neho naznačujú, že tri štvrtiny dnešných veľkých vinárskych oblastí majú teraz optimálne poveternostné podmienky, ale do roku 2050 sa všetko v dôsledku zmeny klímy zmení.
