Manažéri na prenájom

Interim manažér je spravidla kvalifikovaný riadiaci pracovník, ktorý má dlhoročné skúsenosti z rôznych oblastí biznisu. Je flexibilný a sebamotivujúci. Do firmy, ktorá si ho prenajme, prichádza na pomerne krátky čas. Príde, splní zadanie a zase odchádza. Jeho úlohou však zďaleka nie je, ako si to mnohí myslia, iba prepúšťanie prebytočných zamestnancov. Majitelia firiem bývajú nadšení, zamestnanci najmä spočiatku skeptickí.

Firmy siahajú po interim manažéroch v prípade zavádzania organizačných zmien či pri tvorbe projektov vyžadujúcich špecifické know-how. Využívajú ich tiež na dočasné zastupovanie alebo ako posilu manažmentu v čase rýchleho rastu či úpadku. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Agim Accord Group Interim Managers & Consultants. V Česku má s využitím služieb dočasného manažéra skúsenosť 37 percent firiem.

Nie je to všeliek

Na trhoch, ako je napríklad Veľká Británia, Belgicko či Holandsko, kde interim manažment vznikol, je tento koncept zavedenou formou práce a získavania talentov. V iných štátoch je iba v počiatočnom štádiu vývoja. Čoraz viac sa o ňom hovorí aj na Slovensku. „Je to logický dôsledok vývoja trhu práce, rigidnej pracovnoprávnej legislatívy a rastúcich problémov so získaním kvalitných manažérov či špecializovaných odborníkov,“ hovorí Miroslav Siváček, majiteľ firmy PM Profit Management, ktorá sa prenájmu manažérov venuje.

Keď v roku 2006 M. Siváček firmu zakladal, o interim manažmente sa iba kde-tu čosi šuchlo. Bola to skôr osveta ako fungujúci koncept. Klientom musel neraz vysvetľovať, o čo vlastne ide. Najmä to, že dočasný manažment nie je všeliek alebo náhrada súčasného manažmentu. „Je to jeden z nástrojov zvyšovania výkonu, možnosť, ako rýchlo reagovať na neočakávané príležitosti vznikajúce na trhu. Prípadne možnosť, ako zabrániť stratám, ak chýba skúsený manažér z interných zdrojov,“ ozrejmuje M. Siváček, ktorý sa na určitý čas kariéry manažéra na prenájom vzdal.

Počas vlády Ivety Radičovej pôsobil ako vedúci služobného úradu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Jedným z dôvodov, prečo na pozíciu nastúpil, bola idea zistiť, či postupy aplikovateľné na rozmach biznisu môžu fungovať aj v štátnej správe. „Môžu, ale majú pred sebou väčšie prekážky,“ dodáva M. Siváček. Ako interim manažéra si ho napríklad ešte predtým, v roku 2005, najal rezort zdravotníctva, aby pomohol zlúčeniu šiestich nemocníc do jednej, Fakultnej nemocnice. Stal sa tak personálnym a projektovým riaditeľom, ktorý rozšíril rady tímu stálych manažérov. Staral sa o vypracovanie reštrukturalizačného plánu a zastrešoval tiež činnosti od investícií až po dopravu, všetko mimo zdravotníckych služieb.

„Bol to striedavo úspešný projekt. V princípe však dopadol dobre, pretože nemocnice sa spojili bez toho, aby tým utrpeli pacienti,“ hodnotí s odstupom času M. Siváček.

Sám však priznáva, že jeho príchod vnímali zamestnanci dvojako. Tým, že ho nenajal riaditeľ, ale ministerstvo, vrcholové vedenie ho považovalo za cudzí prvok. Stredný a nižší manažment ho však prijal bez problémov, ale najmä preto, že ten vrcholový vo svojich rozhodnutiach vystupoval navonok jednotne.

V centrálnej štátnej správe Veľkej Británie pôsobí napríklad päť percent tamojších interim manažérov. Ďalších päť percent pracuje v lokálnej štátnej správe. Vyplýva to z prieskumu britskej spoločnosti Russam GMS. Najväčšie množstvo – dvanásť až trinásť percent dočasných manažérov – pôsobí v oblasti finančného a poistného bankovníctva, ale aj v strojárstve či priemysle. Prieskum tiež poukazuje na to, že vek je v tomto odbore výhodou. Najviac dočasných manažérov sú päťdesiatnici zastávajúci pozíciu generálneho, výkonného či finančného šéfa.