Máme platiť až toľko? Firmy šokuje odpadová reforma

Tisícom firiem tak pribudli administratívne povinnosti. Tým, ktoré ich mali aj predtým, výrazne stúpli náklady. Napriek tomu sa tri mesiace po spustení nového systému hovorí aj o hrozbe finančného kolapsu. Upozorňuje na to Miroslav Jurkovič, výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (Slicpen).

Päťnásobný nárast

Súkromnému sektoru v súvislosti s novým zákonom o odpadoch vzrástli náklady na financovanie odpadov zhruba päťnásobne, odhaduje generálny riaditeľ spoločnosti Natur-pack Michal Sebíň. Predtým prispievali ročne sumou šesť až sedem miliónov eur, po novom to má byť vyše tridsať miliónov eur. Koľko presne zaplatí tá-ktorá firma, je individuálne. Závisí to od toho, koľko odpadov vyprodukuje. Podnikateľské subjekty sa to dozvedajú len v týchto dňoch a mnohé sú šokované.

O čo ide? Ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo preniesť ťarchu nákladov z obcí na firmy. V západnej Európe, ale napríklad aj v Česku to spravili už dávno. Slovensko teda len kopíruje niečo, čo inde funguje roky.

Do júla financovali nakladanie s komunálnym odpadom obce – čiastočne z poplatkov od obyvateľov, čiastočne z iných zdrojov, napríklad z daní. Prostriedky, ktoré mohli minúť na školy alebo nové chodníky, používali na dotovanie odpadov. Je to svojím spôsobom absurdné, lebo tým podporujú skládky, ktoré škodia životnému prostrediu. Tie majú vplyv na kvalitu ovzdušia a zaberajú voľnú prírodu.

Nová byrokracia

Dnes už obce financujú len to, čo obyvatelia vyhodia do čiernych nádob, čiže do zmesového odpadu. Povinnosti spojené s triedeným odpadom preberajú výrobcovia, dovozcovia a ďalšie firmy, ktoré dávajú do obehu niečo, z čoho finálne vzniká odpad. Producent minerálnej vody má napríklad zaplatiť náklady spojené s odpadom, čiže s plastovými fľašami.

Zhruba desaťtisíc firiem prispievalo aj doteraz, ale po novom zaplatia omnoho viac. Okrem nich pribudnú do systému ďalšie firmy. Podľa M. Sebíňa to bude ďalších zhruba desaťtisíc subjektov. Jedným z nich je tiež News and Media Holding, ktorý vydáva aj týždenník TREND.

Pri papieri sa povinnosť z výrobcu preniesla na tisícky firiem - objednávateľov tlačených materiálov, vydavateľov kníh či novín

Najmä pri likvidácii papiera je nárast takzvaných povinných osôb enormný. Dosiaľ ich bolo viac ako desať, po novom sú ich, ako vraví M. Sebíň, tisíce. „Pri papieri bol doteraz zodpovedný výrobca alebo dovozca, napríklad SCP Mondi Ružomberok. Teraz sa povinnosť preniesla na tisícky firiem, ktoré sú objednávateľmi tlačených materiálov, vydavatelia kníh či novín,“ vysvetľuje M. Sebíň.

Logika tejto zmeny je v tom, aby zodpovednosť pristála na pleciach tých, ktorí majú o objeme „svojho“ odpadu najlepší prehľad. Napríklad News and Media Holding vie lepšie ako ružomberské papierne, koľko výtlačkov predal a koľko skončilo v remitende.

Kto dá lepšie ceny

Ak to firmy doteraz nespravili, musia sa zaregistrovať na stránke, ktorú zriadil rezort životného prostredia. Musia tiež podpísať zmluvu s