Máme sa hrozne. Hrozne dobre

Začiatkom januára zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) štúdiu, podľa ktorej je Slovensko devätnástou najlepšou krajinou na prácu a život na svete. O dva mesiace neskôr, v deň parlamentných volieb, vyzval šéfredaktor denníka Sme čitateľov, aby išli, voliť a dodal, že každý hlas, ktorý nedostane strana Smer, „dáva nádej, že sa neprepadneme na dno priepasti“. Čo vyznelo, ako keby Slováci v tej priepasti už boli. Znamená to, že sa z jedného z najlepších miest na život stala za pár mesiacov diera sveta? Alebo obyvateľom Slovenska pri hodnotení svojej krajiny a života v nej chýba odstup a realita nie je taká čierna, ako sa javí deň pred triumfom socialistov?

Mesto Čadca pôsobí ako diera sveta už dnes. Budova bývalého okresného úradu v centre mesta láka do svojich útrob milovníkov hazardných hier, pizze a čínskeho tovaru. Na pešej zóne namiesto hladných pocestných stojí pred bistrom Gurmán kontajner na odpadky. Mestská knižnica presťahovaná do suterénu mala už pred trištvrte rokom podstúpiť rekonštrukciu, no ešte sa nepostavilo ani lešenie. A k tomu všetkému zvyšky snehu, chlad a hmla v snahe oddialiť príchod jari. Naoko bezútešný kraj, v ktorom je každý ôsmy práceschopný bez zamestnania. Ak sa nejaký cudzinec s vysokoškolským diplomom dobrovoľne rozhodne ostať tu žiť, nie je v poriadku on alebo tvrdenie, že Slovensko (a Kysuce s ním) padá do priepasti.

Pokojný život

Vitalij Mogyliuk je usmievavý 41-ročný zubný lekár z Ukrajiny, ktorý pred príchodom na Slovensko pracoval naraz v dvoch ambulanciách. Ak chcel s manželkou uživiť dve deti a neprepracovať sa, mal dve možnosti: otvoriť si vlastnú ambulanciu alebo skúsiť šťastie v zahraničí. Keďže pred štyrmi rokmi dostal ponuku z Čadce a Kysuce sa mu po prvej návšteve zapáčili, rozhodol sa pre druhú možnosť. „Chcel som nabrať nové skúsenosti. Neplánoval som, ako dlho tu zostaneme,“ hovorí Vitalij.

Dnes už vidí svoju budúcnosť na Slovensku. V Nemecku či v inej západnej krajine by síce zarobil viac, prekážkou je však jazyk. Viac možností uplatniť sa vidí na Slovensku aj pre svoje deti. Hlavný dôvod, pre ktorý chce Vitalij pod Tatrami ostať, niektorých Slovákov prekvapí. Nie sú ním peniaze, ktorých zarobí len o málo viac ako v rodnej Vinnicji. Ale „pokojný život“.

Podľa Vitalija je človek na Ukrajine viac odkázaný sám na seba. Ak mu aj zákon dáva nárok na nejaké služby štátu, určite existuje výnimka v zákone, ktorá ich vylučuje. Mnohí zamestnaní Ukrajinci si stále nemôžu byť istí, či nebudú robiť niekoľko mesiacov bez výplaty, a doplácanie mzdy „na ruku“ nad sumu minimálnej mzdy je podľa Vitalija národný šport, ktorý budúcich dôchodcov kruto postihne. Aktuálne podmienky na zisk hypotekárneho úveru (maximálne do 27 percent hodnoty nehnuteľnosti pri splatnosti do 10 rokov) nie je perspektívou ani pre Vitalijovu dcéru, ktorá si dokončuje vysokú školu na Ukrajine. „Ľudia sú tu pritom rovnako srdeční ako doma,“ uzatvára porovnanie Slovenska a domoviny Vitalij.

Relativita rebríčkov

Okrem Vitalija pohľad na Slovensko ako na dieru Európy relativizujú aj rôzne medzinárodné rebríčky. V úvode spomenutá štúdia OECD zaradila Slovensko pred Španielsko a USA aj vďaka nižšiemu podielu zamestnancov pracujúcich extrémne dlhý pracovný čas (viac ako 50 hodín týždenne; 5,82 percenta zamestnancov). O dobrom živote na Slovensku sa dá hovoriť aj podľa času, ktorý v priemere venujú denne jeho obyvatelia voľnočasovým (vrátane spánku a jedenia) aktivitám – 15,3 hodiny denne je viac, než nepracovaním strávia Rakúšania či Islanďania.

Organizácia FreedomHouse Slovensko v správe za rok 2011 zaraďuje medzi osemdesiatsedem „slobodných“ krajín sveta. Vitalijova vlasť sa ocitla v skupine „čiastočne slobodných“.

Podľa minuloročného Legatum Prosperity indexu bolo Slovensko 32. najbohatšou krajinou sveta, a to nielen v zmysle výkonnosti ekonomiky, ale aj kvality života jej obyvateľov. Až za Slovenskom, ktoré si za dva roky polepšilo o päť miest, skončili všetky pobaltské krajiny, Maďarsko, balkánske krajiny (s výnimkou Slovinska), ale i v pomere HDP na osobu výrazne bohatší Izrael.