Mám CV aj hypotéku, ale idem do start-upu

Waste:it je start-up, ktorý pracuje na technológiách pre odpadové hospodárstvo. Vyvíja senzor, ktorý monitoruje stav plnosti kontajnera a esemeskou posiela informácie do cloudu. Na ich základe môže potom smetiarska firma efektívne manažovať odvoz odpadu. A nie tak ako zvyčajne, keď sa vyvážajú kontajnery, a nie odpad. Waste:it pamätá aj na občanov a obyvateľov, ktorí odpad produkujú. Cez mobilnú appku ľahko zistia, ku ktorému kontajneru sa s tou veľkou škatuľou od nového televízora nemá zmysel trepať.

Na prvý pohľad užitočná vecička neostala len na výkresoch alebo v štádiu prototypu pre start-upový veľtrh. Čipy od Waste:it sú už v reálnej prevádzke v desiatkach kontajnerov v Nitre, v Trenčíne, na diaľnici D1 a v Prahe, testujú ich dokonca v austrálskom Sydney. Vlani sa Waste:it dostal do finále súťaže StartupAwards.SK. „Spočiatku som rozmýšľal, čo tam robím, že medzi ostatných účastníkov nezapadám, ale napokon som ostal,“ spomína zakladateľ Waste:it Martin Basila. Má 39 rokov, tri malé deti a pestrý profil na LinkedIn.

Zakladateľ a CEO firmy Sensoneo Martin Basila Zdroj: Maňo Štrauch

Zlomové životné obdobie

Konzultačná spoločnosť KPMG robí každé dva roky prieskum o slovenskom start-upovom ekosystéme. V rámci neho sa zaujíma aj o vek zakladateľov start-upov. Výsledok: vyše 70 percent start-upistov má do 35 rokov, z toho viac než polovica ešte neoslávila tridsiatku. „Začiatok vlastného podnikania je riskantný. A sú to práve mladí ľudia, ktorí majú objektívne menej záväzkov a zároveň dostatok odvahy vydať sa touto cestou,“ mieni partner KPMG Ken Ryan, známy start-upový mentor a propagátor.

Chodiacou reklamou na start-upy, cielenou na mladých ľudí, môže byť dnes 27-ročný Andrej Pančík. Ešte počas vysokej školy rozbehol s dvoma kamarátmi aukčný charitatívny portál Prizeo, ku ktorému neskôr pribudol spin-off Represent, digitálna platforma na výrobu a distribúciu oblečenia a odevných doplnkov. Oba projekty získali milióny dolárov od rizikových investorov a svojim zakladateľom priniesli príjemné zadosťučinenie pri ich predaji novým majiteľom. Charakteristika K. Ryana na Andreja Pančíka jednoznačne sedí.

Obavy o životné náklady rodiny sú jedným z top inhibítorov start-upového experimentovania

K záväzkom a odvahe sa dá pripočítať ešte jeden faktor, ktorý je pri štarte vlastného projektu zasa typický pre „služobne starších“, seniorskejších start-upistov. Keď TREND zisťoval, čo ich k tomu viedlo, často narážal na okolnosti, ktoré sa v reči korporácií označujú ako „organizačné zmeny“.

M. Basila od roku 1997 pôsobil vo firmách Ability Development (dnes súčasť Datalanu), IDS Scheer, Infineon, Infosys a Ness. Roky strávil na projektoch v zahraničí, robil v Singapure, v Londýne. V (slovenskom) Nesse bol v rokoch 2009 až 2012 najvyšším projektovým manažérom, a teda pravou rukou vtedajšieho CEO Martina Kohúta (ten je dnes šéfom slovenského hokejového zväzu). „Nabral som si viac roboty, ako mi podmienky umožňovali zvládať, vyvrcholilo to konfliktom s výkonným riaditeľom a mojou hodinovou výpoveďou,“ spomína M. Basila.

Zdroj: Zsolt Lukács

Vyhodenie prišlo v najmenej vhodnej chvíli. „Každú chvíľu sa mi mala narodiť dcéra, práve som kúpil nový dom, takže bolo treba splácať hypotéku,“ hovorí M. Basila. „Ale povedal som si, že keď nie teraz, tak asi už nikdy,“ dodáva. A tak v zmysle ošúchaného „z núdze cnosť“ si po odchode z Nessu založil vlastnú firmu Brain:it, s ktorou robil subdodávateľa v projektoch veľkých IT firiem (vrátane Nessu). Waste:it vznikol po dvoch rokoch ako pet projekt a spin-off hlavnej firmy: „S odstupom času som dospel k tomu, že som sa Martinovi Kohútovi poďakoval. Keby ma nevyhodil, nebol by Brain:it ani Waste:it.“

Podobným zlomovým životným obdobím prechádzala aj zakladateľka projektu Payowallet, vyvíjajúceho aplikáciu, ktorá združuje mobilné platby a lojálne schémy pod jednu strechu. Klaudia Drábiková (42) má 15-ročné skúsenosti v sektore osobných financií, kreditných kariet a spotrebiteľských pôžičiek. Prešla viacerými vedúcimi pozíciami v spoločnosti Cetelem, v auguste 2015 nastúpila do slovenskej Raiffeisen Bank ako manažérka pre rozvoj biznisu.

O pol roka neskôr z korporátnej sféry odišla, aby sa venovala vlastnému projektu. „Neakceptovala som ponuku odísť do inej krajiny,“ spomína na jeden z hlavných faktorov. „Povedala som si, že potrebujem trochu pauzu, aby som vedela, čo ďalej,“ dodáva. V rámci tejto pauzy sa stretla s ľuďmi zo start-upového centra The Spot: „Zoznámili ma so slovom fintech, čo v určitom zmysle bolo to, čomu som sa vo finančnej korporácii venovala – inováciám pre zákazníka.“ Jej start-up Payowallet vybrali „spoťáci“ do akceleračného programu Booster, ktorý počas dvoch rokov pomáhal rozbehnúť desiatku perspektívnych projektov.

„Mladší start-upisti sú i vďaka určitej nevedomosti dravší a odvážnejší,“ myslí si Zuzana Vojteková (36). Zdroj: Maňo Štrauch

V Boosteri bol aj tím Papaya POS, ktorého co-líderkou je Zuzana Vojteková (36). Sedem rokov v A.T. Kearney, ďalšie dva v Svete zdravia (ako členka predstavenstva) a potom start-up, vyvíjajúci mobilný pokladničný systém. Aj v jej prípade za zlomom stáli organizačné zmeny. Najprv ani neuvažovala o tom, že z korporátneho sveta odíde nadobro. Hovorí, že si len chcela dopriať osobnú pauzu: „Keď som však začala uvažovať o tom, že je načase znova sa zapojiť do procesu, uvedomila som si, že možnosti, ktoré sa mi otvárali, mi vlastne veľa nehovoria. Stať sa súčasťou veľkého súkolesia mi prišlo tak nejako zbytočné.“

Vyrieš problém start-upom

Start-up sa teda dá založiť v každom veku, to majú dvadsiatnici a štyridsiatnici spoločné. V čom sa však ich „start-upovanie“ líši? „Mladí ľudia sú ochotní skúšať podnikateľské šťastie dlhšie, pretože ich životné náklady sú podstatne nižšie. Starší ľudia majú