Ekonomickí analytici vnímajú infláciu vážne, no nezhodujú sa v tom, či a ako proti nej zakročiť. Kým niektorí ju vidia iba ako dočasný problém, ktorý sám odznie, iní ju vnímajú ako symptóm dlhodobo uvoľnenej monetárnej politiky. Pozrite si argumenty za a proti zavedeniu nástrojov na skrotenie inflácie.
Dominik Hapl, analytik Across Private Investments
Nie
Vláda by sa mala prioritne venovať veciam, ktoré spadajú do jej kompetencie. Školstvu, zdravotníctvu, súdnictvu či zdravým verejným financiám. Proti inflácii už aktívne bojuje ECB znižovaním stimulov a v prípade, že to nebude postačujúce, zvýši sadzby. Viac ako polovicu súčasnej inflácie spôsobujú externé faktory – rast cien energetických komodít na svetových trhoch a narušené dodávateľské reťazce. S tým vláda ani ECB veľa nespravia. Ak by agresívne zvyšovali sadzby, dostalo by to krajiny ako Taliansko či Grécko do finančných problémov. Preto aj uťahovanie menovej politiky musí byť dávkované pozvoľne, aby to ekonomiky boli schopné absorbovať.
Zdenko Štefanides, analytik VÚB
Nie
Aktuálne vysoká miera inflácie nie je cyklického, ale skôr štrukturálneho charakteru. Do veľkej miery odráža zmeny relatívnych cien, najmä drahších energií. Tieto zmeny , sú globálne a súvisia napríklad s nákladmi zelenej transformácie. Proti globálnym zmenám sa nedá dlhodobo bojovať lokálnymi nástrojmi. Musíme si na drahšie energie zvyknúť a prispôsobiť sa im. Toto obdobie vysokej inflácie nebude trvať dlho. Keď si relatívne ceny nájdu nové rovnovážne úrovne, inflácia spomalí. Ak je to spoločensky nutné, viem si medzičasom predstaviť nutnosť cielenej fiškálnej pomoci nízkopríjmovým domácnostiam, pre ktoré nové ceny energií znamenajú priam existenčný problém. Rozhodne by som však neodporúčal brojiť proti zmenám relatívnych cien plošnými opatreniami typu nižších spotrebných daní či DPH. Ale ani vyššími úrokovými sadzbami, ako sa to deje v susedných krajinách. Vyššie úrokové sadzby iba zhoršia vplyv na kúpnu silu zadlžených domácnosti so stredným príjmom a tým zhoršia následnú korekciu všeobecnej miery inflácie. Nedá sa vylúčiť, že namiesto inflácie budú musieť príliš aktívne centrálne banky onedlho bojovať s opačným problémom, dezinfláciou až defláciou.
Martin Krištoff, analytik spoločnosti Haberl
Áno
Úroveň inflácie je na území Slovenskej republiky najvyššia od roku 2004 a v decembri dosiahla 5,8 percenta. Národná banka Slovenska nemá v boji proti inflácii prakticky žiadne nástroje, pretože sa riadi nastavením monetárnej politiky Európskej centrálnej banky. Na druhej strane, vláda má možnosť konať aktívnejšie tak, že napríklad zníži výdavky a tým vyrovná rozpočet, čo by pomohlo k stabilizácii cenovej hladiny. Pozitívny efekt na spomalenie inflácie by malo aj odpustenie alebo čiastočné zníženie dane z pridanej hodnoty napríklad pri pohonných látkach a potravinách ako v susednom Poľsku (hoci len dočasne). Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra má inflácia dosiahnuť v najbližších mesiacoch sedem percent. Preto by mala byť intervencia vlády čo najrýchlejšia. V súčasnosti sa práve pre vysokú infláciu začína hovoriť o zvyšovaní úrokových sadzieb aj v Európskej centrálnej banke. Tá si je vedomá, že vysoká inflácia predstavuje vážnejší problém, preto zohľadňuje všetky scenáre a nástroje, ak by inflácia mala mať dlhodobejší charakter. Európska centrálna banka bola v uplynulých dvoch rokoch veľmi „štedrá“ v súvislosti s finančnou podporou proti pandémii, čo podporilo rast cenovej hladiny v európskych krajinách.
Boris Tomčiak, analytik portálu Finlord
Vláda áno, centrálna banka nie
Medziročný rast spotrebiteľských cien na Slovensku už dosahuje šesť percent, čo je najvyššie tempo za posledných 17 rokov. Zníženie inflačných tlakov sa očakáva až v druhej polovici roka. Vysoká inflácia znevýhodňuje predovšetkým sociálne slabšie skupiny ľudí. Bohatí ľudia vlastnia nehnuteľnosti a firmy, ktorých hodnota reaguje na infláciu pozitívne. Rozširuje sa tak rozdiel medzi bohatými a chudobnými, čo môže vytvoriť sociálne nepokoje a pesimizmus spotrebiteľov. Národná banka Slovenska má zviazané ruky, keďže preberá monetárnu politiku od ECB. Maximálne môže prostredníctvom nariadení a odporúčaní ovplyvniť úverovú aktivitu bánk, aby napríklad sprísnili požiadavky na poskytnutie hypotekárnych úverov. Preto by mala byť v boji proti inflácii aktívnejšia vláda, nástrojov má dostatok. Môže obmedziť rast platov v štátnej sfére, znížiť spotrebné dane a DPH, zefektívniť trh práce či viac podporovať automatizáciu výroby a tlačenie výrobných nákladov dole.
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
Áno
Za dynamickou infláciou stojí najmä ponuková strana ekonomiky v podobe rastu cien energií a potravín pri narušených dodávateľských reťazcoch. To znamená, že ani jedna inštitúcia nemá priame páky, ako ich skrotiť. Na druhej strane, k rastu cien energií prispieva naivná zelená politika EÚ so snahou o nezmyselne uponáhľaný odklon od fosílnych palív. V tomto smere možno zatiahnuť ručnú brzdu, čo by infláciu spomalilo, špeciálne, ak analýzy ukazujú, že zelenšie Slovensko či Európa nijako klimatickú zmenu nezastavia. Súčasne otočenie kormidla nárokovateľnosti s rastúcou mierou prerozdeľovania zdrojov a zoštíhlením sociálneho štátu vytvorí priestor na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, čo bude takisto pôsobiť dezinflačne, podobne ako zníženie podnikateľských nákladov cez debykrokratizáciu či deregulácie. V prípade ECB by si to žiadalo príčetnejšiu menovú politiku, ktorá bude menej brať ohľad na nekonkurencieschopné južanské krajiny. To je však sotva možné, lebo by to viedlo k rozpadu eurozóny.
Pavel Škriniar, odborný asistent Ekonomickej univerzity v Bratislave
Nie
Kto, na základe čoho a od akej miery určí „bojovú pohotovosť“? Bude sa prípadne bojovať aj s defláciou? Populistické hľadanie istôt a garancií stojí veľa peňazí a nakoniec sa aj tak skončí neúspechom. Zbraňami v boji by totiž boli nakoniec verejné zdroje, ktoré budú následne niekde chýbať. Pozornosť by sa mala sústrediť na skvalitnenie podmienok na podnikanie. Podnikatelia sú tí, ktorí vytvárajú hodnoty, štát má pre nich zabezpečiť motivujúce prostredie.
Martin Vlachynský, analytik INESS
Centrálna banka áno, vláda nie
Bojovať netreba, stačí ju prestať vyrábať. Keď počujem slovíčko „bojovať“ v politickom kontexte, zježia sa mi chlpy. Politici len zriedka priznajú, že za infláciou sú oni sami, a hľadajú iných nepriateľov. Potom sa to končí cenovými reguláciami, špirálou nových verejných výdavkov, znárodňovaním či zatváraním štatistikov do basy. Videli sme to v Argentíne, vo Venezuele, vidíme to v Turecku. Na začiatok úplne postačí, keď centrálne banky prestanú monetizovať verejný dlh skupovaním štátnych dlhopisov.
