Malé festivaly môžu rýchlejšie vypredať lístky, ale viac ľudí od veľkých nepritiahnu

Vrbovské vetry sú lokálny a čiastočne recesistický hudobný festival. Napriek tomu si musí na seba zarobiť. Tento rok sa konal na poslednú chvíľu, bol menší, ale organizátor osekal aj náklady a napokon bude zrejme ekonomicky na nule. „Festival nerobím pre biznis, ale zo srdca a z lásky k hudbe,“ hovorí pre TREND organizátor festivalu Vrbovské vetry Braňo Jobus.

Ako sa vydaril váš tohtoročný festival?

Ja som veľmi spokojný. Pre mňa sa však festival ešte neskončil. Pevne dúfam, že po dvoch týždňoch sa nikto neozve, že tam chytil koronavírus.

Čo všetko ste na festivale urobili z hygienického hľadiska, aby sa vírus nešíril?

Okresali sme počet ľudí na polovicu, keďže bežne mávame dvetisíc ľudí. Program sme tiež osekali pre menej ľudí. Z festivalu Pohoda nám požičali dávkovače dezinfekčných prostriedkov. Trnavský kraj nám poskytol sedem dobrovoľníkov, ktorí testovali ľudí a pravidelne dezinfikovali kľučky na mobilných toaletách. Rúška boli povinné pri vstupe, ale vnútri to už bolo na dobrovoľnej báze. Navyše areál bol veľký a keďže sme mali menej ľudí, rozstupy sa mohli dodržiavať. Gastrozóna bola ohradená a predávajúci mali rúška povinné.

Je reálne ustrážiť rozstupy medzi ľuďmi, ktorí tancujú pod pódiom?

Po celom areáli sme mali povešané príkazy a odporúčania hygienikov. Samozrejme, že ľudia, ktorí sa tešili zo slobody a z hudby po troch mesiacoch karantény, nemali vždy rúško. My sme ich príliš nenapomínali, i keď som párkrát z pódia ohlásil, nech sú opatrní. Nechali sme to na ich zodpovednosti a slobodnom rozhodnutí. Niektorí rúška mali, iní nie.

Verili ste už v marci, že festival bude?

Veril. Dokonca som pripravoval vydanie svojej novej knihy. Vždy ju potom krstím na tomto festivale aj na Pohode. Vydali sme aj nové CD kapely Vrbovskí víťazi. Takže festival som nezrušil, ale plánoval som aj alternatívu – autovetry. Kapely by si návštevníci pozerali z auta alebo by sedeli na vlastnom aute. Nebolo by to veľké, chcel som maximálne 100 áut, tri či štyri skupiny. Navyše by sme to mohli streamovať.

Kedy ste sa definitívne rozhodli, že festival bude?

Hneď ako vláda povolila akcie do tisíc ľudí. Na druhý deň som mal prerobený program festivalu a lístky sa vypredali za tri dni. Záujem bol oveľa vyšší ako počet lístkov. Mali sme aj záložnú zónu, ak by návštevníkov bolo viac. Napokon neprišli všetci, ktorí si lístky kúpili. Zjavne sa zľakli druhej vlny epidémie. Deti tentoraz museli mať lístky, aby sa nám lepšie rátali ľudia a aby sme sa zmestili do tisícového limitu určeného vládou.