Aj preto pripomína niekoľko svetov od ostrova Penang až po mesto budúcnosti, akým je v súčasnosti hlavné mesto Kuala Lumpur.
Najdlhším mostom Malajzie
Do Malajzie vedie niekoľko ciest, no ak si ju chce človek užiť o čosi viac, než len pristáť na letisku, môže sa rozhodnúť pre severnú cestu zo susedného Thajska. Takto sa pred ním pootvorí šanca navštíviť unikátne miesto, akým je ostrov Penang so svojím kultúrnym dedičstvom.
Kedysi sa dalo na Penang dostať jedine loďou, ale moderné vízie kráčajú aj po malajzijskej krajine, a tak ho pripojili k pevnine dvoma mostmi. Ten prvý s dĺžkou 13,5 kilometra tu už stojí takmer 30 rokov, ale novotou sa blyští nový most, ktorý otvorili len v marci tohto roku. So svojimi 24 kilometrami je tak nielen najdlhším mostom celej Malajzie, ale dlhší by sme nenašli nikde v juhovýchodnej Ázii.
Zdroj: Tomáš Kubuš
Malajzia prekvapuje svojou modernosťou od samotného začiatku. Ostrov Penang so svojím hlavným mestom Georgetownom patrí k najpríjemnejším prekvapeniam celej krajiny. Mieša sa v ňom všetko, čo Malajzia predstavuje. Georgetown v sebe skĺbi náboženskú toleranciu, britskú koloniálnu architektúru, indické a čínske štvrte a napokon aj modernú stránku krajiny, na ktorú sú domáci obzvlášť hrdí.
Penang patrí spoločne s mestom Melaka k najhistorickejším miestam Malajzie, no miestni obyvatelia si viac vážia vysoké mrakodrapy, klimatizované obchodné centrá či moderné metro. „To, čo postavili naši predkovia, tu stojí, ale my sa musíme zameriavať na to, čo dokážeme postaviť a urobiť teraz v našej dobe,“ dozviem sa. Tak či onak, na dejiny Malajzie v uliciach Georgetownu človek narazí, aj keby nechcel.
Zdroj: Tomáš Kubuš
Koloniálna perla
Georgetown je nádhernou mozaikou kultúr, náboženstiev a národností, ktoré žijú v dnešnej Malajzii. Aj preto sa o tejto ázijskej krajine zvykne hovoriť ako o krajine tolerancie a to i napriek tomu, že je tu islam dominantným náboženstvom. Mnohé islamské krajiny by si odtiaľto mohli brať príklad, ako tu spoločnosť funguje a ako tu zvládli aj multikulturalizmus bez výraznejších problémov.
Na brehu mora, teda úžiny oddeľujúcej ostrov od malajziskej pevniny, od skorého rána stojí hŕstka rybárov a o niekoľko stoviek metrov ďalej cvičia v parku skupinky starších Číňanov, ktorí tu žijú už desiatky rokov. Pred radnicou považovanou za najkrajšiu koloniálnu stavbu celej Malajzie vyrastajú vysokánske, štíhle palmy ozdobené oranžovými betelovými orechmi.
Ony dali názov celému ostrovu, pretože slovíčko „pinang“ je v preklade betelový orech, ktorý sa žuje najmä v Indii a vypúšťa do tela omamné látky. Za rohom sa z perfektne upraveného trávnika dvíha anglikánsky Kostol sv. Juraja a o ulicu vedľa na hlavnej tepne oddeľujúcu čínsku časť mesta od indickej sa udomácnil budhistický chrám.
Zdroj: Tomáš Kubuš
Pred kamennými levmi sa rozplýva ťažká vôňa obetných tyčiniek a dnu neustále vchádzajú ďalší a ďalší ľudia. Sem-tam sa tu objaví niekto, kto porozdáva miestnym žobrákom drobné ringity, a všetci majú úsmevy na tvárach. Z čínskej štvrte stačí pár krokov a človeka odrazu pohltí India.
Malá džinistická svätyňa ozdobená pootočeným hákovým krížom je len prvý nádych, no ten skutočný zažije návštevník v miestnej čajovni, kde sa pije skvelý čaj s mliekom a cukrom. Kto nechce sedieť, tomu ho načapujú do vrecúška, zapichnú slamku a hotovo. Tamilci posedávajú vonku a neustále sa medzi sebou bavia. Ulice sú plné, no krásny hinduistický chrám s vysokou farebnou gopurou Sri Mahamariaman zíva prázdnotou.
Podobne je na tom aj čínsky klanový dom, kde sa natáčal film Anna a kráľ. Prepracované detaily, krásne zákutia, čarovné ornamenty, fresky bojovníkov a motívy drakov, no človek má celé miesto pre seba. Večerný Georgetown sa premení na kulinársky raj. Mnohí obchodníci vyvezú svoje vozíky a zaplnia nimi ulice, no niektoré ulice automaticky fungujú ako nočné trhy.
Rikšiaci sem-tam pretnú dav ľudí, no inak človek vníma len exotické vône a chute. Medzi miestne špeciality nepatrí len zaujímavá polievka laksa či slíže mee bandung, ale najmä grilovaná raja na ostrom karí, žaby či kuracie mäso v arašidovej omáčke.
Zdroj: Tomáš Kubuš
V hinduistickej jaskyni
Neďaleko hlavného mesta Kuala Lumpur sa dvíhajú vysoké vápencové hory pretkané jaskyňami. Niektoré sú väčšie, iné menšie, niektoré neznáme, no jaskyňa Batu má v sebe auru, akou dokáže prilákať tisíce ľudí. Aj na tomto mieste vidieť a cítiť, aká bola India dôležitá pre Malajziu a koľko Indov sa tu ocitlo, aby tvorili neodmysliteľnú časť krajiny. Stačí sa sem dostať a odrazu obomi nohami vhupnete do Indie.
Obrovská pozlátená socha boha Murugana sa hrdo vypína pri schodisku a sleduje dianie pod sebou. Indickí pútnici prichádzajú k jaskyni a ženy vo farebných sárí sa predbiehajú, ktorá bude skôr vnútri, aby mohli vojsť do svätyne. Mnoho detí má vyholené hlavy natreté zlatou farbou, pretože veria, že práve to im prinesie vytúžené šťastie a zdravie.
Muž zvierajúci v ruke kokosový orech podíde bližšie k oltáriku s vyobrazenými bohmi. Vezme ho do oboch dlaní, zdvihne vyššie a odrieka posvätné vety. Zapáli sviečku, podpáli kúsok orecha, ešte raz ho zdvihne a celou silou ho hodí do kamennej nádoby, aby sa roztrieštil. Hinduizmus je plný fascinujúcich a tajomných rituálov. Vôňa indického jedla, karí, polievok a čaju sa mieša s vôňou santalového dreva.
Dvestosedemdesiatdva schodov sa stratí pod nohami a človek sa objaví v jaskyni ozdobenej sochami. Dôležitá svätyňa je až na jej konci, kde príroda vytvorila prirodzený priezor ako zdroj vzduchu a svetla. Dnes sa ním dnu dostávajú opice, a tak sa sem-tam chrámom ozýva piskľavý škrekot dotvárajúci exotickú atmosféru.
Zdroj: Tomáš Kubuš
Na počiatku bol cín
Nechce sa veriť, že pred 150 rokmi tu na mieste dnešnej modernej metropoly Kuala Lumpur nestálo takmer nič, len niekoľko drevených chatrčí, ktoré obývali čínski hľadači cínu. Dnes v sebe ukrýva Kuala Lumpur takmer dva milióny duší a práve tu človek pocíti závan tretieho tisícročia, ktoré okolo seba rozosievajú obrovitánske dvojičky. Dve veže vysoké 451,9 metra sú ikonou celej Malajzie a často sa prezentujú ako symbol modernej Ázie.
Kedysi mali ľudia vo zvyku tento kontinent podceňovať, no tie časy sa veľmi rýchlo zmenili. Prvý pohľad na veže si každý zapamätá. Najkrajšie je prísť k nim podvečer, pretože po zotmení sa rozžiaria a Kuala Lumpur pripomína rozprávku.
Dvojičky, ktoré domáci volajú skrátene KLCC, v sebe ukrývajú niekoľkoposchodové nákupné centrum, kde trávia svoj voľný čas domáci aj turisti. Cesty sa zapchajú taxíkmi, autami, motorky sa prepletajú pomedzi ne a do toho sa sem tam nad hlavou ozve moderné metro jazdiace na moste ako z fantastických filmov.
Zdroj: Tomáš Kubuš
Sútok riek
V centre, neďaleko koloniálneho námestia Merdeka leží miesto, ktoré vdýchlo celému Kuala Lumpuru meno. Na dosah krásnej, až rozprávkovej mešity Džamek sa prepletajú dve neveľké rieky. Prvou z nich je rieka zvaná Gombak a druhou je Klang, ktoré tu vytvoria „bahenný sútok“, teda v malajskom jazyku „kuala lumpur“.
Málokto vynechá toto kultové miesto. Na brehu spojenej rieky stoja staré budovy s ošarpanými omietkami a drevenými okenicami. Niekoľko mladých pod nimi posedáva, brnká na gitare a snažia sa zarobiť niekoľko drobných od okoloidúcich.
Je zaujímavé sledovať Malajzijčanov. Sami seba nazývajú Bumiputrovia a majú silné ázijské črty tváre. Muži nosia často riedku bradu, na hlavách čiapočky a mnohí majú oblečené farebné odevy. Ženy zahaľujú svoje vlasy do šatiek, no aj ony milujú pestré farby. Medzi nich sa premiešajú partie Indov, ktorých tu je veľa a prišli za vidnou práce, aby mohli doma podporovať svoje komunity. To je Malajzia, križovatka kultúr.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Symbol Malajzie
Hoci dvojičky v Kuala Lumpure slávnostne otvorili len v roku 1999, razom sa z nich stal symbol Malajzie. Sú nádherné, žiaria svetlom, aby nikomu neunikli, a pred fontánami sedia desiatky ľudí z celého sveta a hľadia spoločne na modernú krásu. Vždy večer sa ozvú tóny piesne a fontána sa za jasotu ľudí roztancuje a mení farby rýchlejšie než chameleón.
Večerný Kuala Lumpur je ešte živší ako denný. Konečne opadnú horúčavy, vlhkosť a zaplnia sa bary a reštaurácie. Kto sa chce lacno najesť, vyberie sa do indickej štvrte, no kto chce večerať so štýlom, zostane v blízkosti dvojičiek alebo sa nechá odviezť na vrchol televíznej veže KL Menara do reštaurácie Atmosphere 360 a luxusnú večeru strávi panoramatickým pohľadom na vysvietenú metropolu.
Zdroj: Tomáš Kubuš
Britská stopa
Výraznú stopu na Penangu zanechali Briti, ktorí tieto miesta kolonizovali od roku 1786. Vtedy sa podarilo Francisovi Lightovi získať od miestneho sultána tento takmer neobývaný ostrov. Podľa legendy sa sem Britom veľmi nechcelo, tak nechal Light strieľať z lodí zlaté mince a prinútil tak ľudí, aby z lodí vystúpili. Britský koloniálny šarm v sebe nesie staručká pevnosť Fort Cornwallis, ale aj námestie Padang či radnica.
Zdroj: Tomáš Kubuš
Historické námestie
V celom Kuala Lumpure by sme nenašli historickejšie miesta než námestie Merdeka. Tu sa tvorili koloniálne dejiny, tu sa zrodil aj moderný národ. V starých viktoriánskych domoch sa kedysi stretávali Briti, aby si na rozľahlom námestí zahrali kriket, vypili svoj čaj a prejednali nejeden obchod.
Priamo naproti vyrástla budova najvyššieho súdu Abdula Samada, ktorá v sebe kríži rozprávkovú architektúru mogulskej Indie. V malom, nenápadnom kostole sa rozozvučí najväčší organ juhovýchodnej Ázie a lampy zdobia ibišteky, národný kvet Malajzie. Presne taká je Malajzia. Plná nesúrodých detailov tvoriacich nádhernú mozaiku národov, náboženstiev, kultúr a súčasnosti.
