Koho už bolia uši z rečí o hokeji v Helsinkách, mal by vedieť, že sú aj horšie formy týrania. Napríklad počúvať debatu o prepojení slovenských škôl s praxou. Je to debata nudná a, na rozdiel od hokejového šampionátu, ktorý trvá dva týždne a padajú na ňom pekné góly, nekonečná. Nudná je preto, lebo sa v nej dookola opakujú tie isté fakty a ničím nepodložené tvrdenia. A je skôr dobre, že niekto na ich základe nezačal odborné školstvo vo veľkom riešiť.

Oproti hokeju má však školstvo jednu obrovskú výhodu, vďaka ktorej sa nudná debata môže premeniť na vzrušujúcu diskusiu. Každý minister totiž môže meniť pravidlá, podľa ktorých školský systém funguje. A ak sú tie zmeny inteligentné a účinné, krajina dokáže vsietiť viac gólov ako jej sused. Toto v hokeji možné nie je. Tam všetky tímy hrajú podľa rovnakých pravidiel.

Práve vo Fínsku nie tak dávno zaviedli nové pravidlo v snahe zabrániť situácii, že stredoškolák po absolvovaní poslednej skúšky nebude mať ani páru, ako to v praxi funguje. Blázniví Fíni stanovili, že každý študent strednej odbornej školy musí ísť aspoň na pol roka pracovať do firmy v jeho odbore. Zaviesť toto pravidlo chcelo nejaký čas na prípravu, no bol to vzrušujúci a dnes vieme, že aj funkčný nápad. A podobných dobrých nápadov by sa dalo vo svete nájsť niekoľko.

Rok sa čakalo, ako odborné školy vytrhne z nudy minister školstva Dušan Čaplovič. Neprišlo žiadne prekvapenie, iba eurofondové projekty spolu za 92 miliónov eur. Po starom 2,8 miliardy korún. Okrem projektu na Národnú sústavu kvalifikácií, kde je podozrenie z predraženia, minister o zvyšných projektoch verejnosť príliš neinformuje. Komu sa nechce hodiny snoriť po internete, podrobnosti o projekte zameranom na rozvoj odborného školstva si prečíta v tomto čísle TRENDU.

Pokiaľ ide o zmeny pravidiel, nájde v projekte jediné: o tom, či sa v tom-ktorom odbore otvorí trieda, nebude rozhodovať záujem žiakov a ich rodičov o tento odbor. Ale ministerstvo spolu s firmami. Na základe prognóz. Okrem toho, že je to filozoficky a na globalizovanom trhu práce značne sporný nápad, žiadalo by sa preň získať aj opozičných politikov. Lebo nikde nie je napísané, že Smer-SD bude sám vládnuť aj o tri roky a nový minister nezahodí toto sociálne inžinierstvo do koša. K tomu však nedošlo.

V tomto bode sa výpočet systémových zmien v projektoch za bezmála sto miliónov končí. Zvyšok tvoria „aktivity“, ktoré daňovníci zacvakali už x-krát predtým –školenia, nové didaktické IT pomôcky, pracovné cesty, tlač tisícok brožúr a pár eur navyše pre učiteľov za ich napísanie. Veľmi drahá nuda, ktorej efektívnosť (podľa už ukončených podobných projektov) dodnes nikto nezmeral. No aj napriek doteraz nepresvedčivým výkonom našich hokejistov vo Fínsku môžeme mať už dnes pocit, že sme majstri. V plytvaní. Peniazmi aj dobrými nápadmi.