Slovenskí premiéri v dresoch OĽaNO radi inklinujú k pomerne extrémnym pozíciám.
Nie je to tak dávno, čo Matovičova vláda chcela svetu ukázať, že covid sa dá poraziť vytieraním nosa. Ešte pred štvrťrokom premiér Eduard Heger tvrdošijne trval na pláne, že epidémiu zažehnáme povinnou treťou dávkou očkovania. Našťastie covid odišiel aj bez pomoci slovenskej vlády. Tá si mohla nájsť iné ciele a preorientovala sa na politicko-ekonomické dianie.
Bývalý premiér ohlásil najväčšiu daňovo-odvodovú reformu v histórii Slovenska. Nápad sa skončil veľkolepou sériou tlačových konferencií, po ktorej je už pol roka ticho. To sa však nedá povedať o najsilnejšej téme súčasného premiéra – pláne obnovy. Po ďalšej veľkej tlačovej konferencii s cieľom pochváliť sa za splnenie prvej fázy začína byť zrejmé, že tie ďalšie sú v ohrození. Na verejnosť sa čoraz častejšie dostávajú informácie, že výstavba slovenských nemocníc sa skončí katastrofou. Krajina príde pre neschopnosť bývalého a súčasného premiéra o stovky miliónov eur.
Keďže domáce ekonomické úspechy sú minimálne, lákavou témou sa stala aj zahraničná politika. Z politiky možného sa stala politika ideálov. Premiér sa postavil veľmi blízko k názorom Poľska, ktoré je ochotné a schopné zbaviť sa ruských energií zo dňa na deň. Na rozdiel od Slovenska však Poliaci budovali svoju energetickú bezpečnosť dlhé roky. Pripravovali sa na odpojenie ruského zemného plynu budovaním LNG terminálov či plynovodov. Slovensko na žiadnu diverzifikáciu zdrojov nemyslelo a ostalo plne závislé od ruskej ropy, zemného plynu a uránu. Najzávislejšie z celej Európy.
Namiesto toho, aby svoju závislosť chápalo ako pasívum, ktoré treba brať pri zahraničnej politike do úvahy, slovenská vláda sa stala jedným z najväčších podporovateľov sankcií proti Rusku. Presadzovanie ideálov však začalo narážať na riziká súvisiace s možnosťou zastavenia dodávok ruských energií. V takomto prípade by sa Slovensko stalo najpostihnutejšou európskou krajinou, kde by takmer všetky energie boli na prídel. Premiér verí v európsku solidaritu, pomocou ktorej by sa situácia dala zvládnuť. No už dlhová kríza ukázala, že európska solidarita má svoje hranice.
Úplne opačne sa k ďalším sankciám postavilo Maďarsko. To si je plne vedomé následkov odpojenia sa od ruských energií. Budapešť jasne povedala, že ďalšie sankcie, pokiaľ nedostane výnimku, bude vetovať. Richard Sulík sa k tomuto stanovisku pragmaticky pripojil. Keby však nebolo asertívneho postoja maďarskej vlády, je otázne, akú energetickú bezpečnosť by vláda dokázala slovenskému priemyslu poskytnúť.
Viac v novom vydaní TRENDu:
