Macronova misia: ako naučiť galského kohúta lietať

Rast bude pokračovať

Pritom prezident, ktorý v minulosti pracoval ako investičný bankár, mnohé zmeny, pre Francúzsko revolučné, presadil. Krátko po nastúpení do prezidentského úradu v máji roku 2017 ohlásil zníženie daní pre firmy a investorov a zároveň o niečo uľahčil najímanie a prepúšťanie zamestnancov. Práve skostnatený Zákonník práce sa v druhej najväčšej ekonomike eurozóny považuje za brzdu zamestnávania a dynamiky na trhu práce.

V minulosti firmám za rušenie veľkých prevádzok okrem rôznych záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv s odbormi dokonca hrozili pokuty. Výsledkom bolo, že Francúzsko má niekoľkonásobne viac firiem s menej ako 50 zamestnancami než iné krajiny starej Európy. Najprísnejšie pravidlá Zákonníka práce platia totiž až pre spoločnosti s viac ako päťdesiatkou pracovníkov.

Dobrá správa pre Francúzsko je, že hospodárske spomalenie v eurozóne, ktoré analytici pozorne sledujú od leta minulého roku, sa už pominulo, ako naznačujú aktuálne čísla. Portál now-casting.com, ktorý spracúva stovky najnovších štatistík a indikátorov, hovorí o dosiahnutí dna v medziročnom raste HDP menovej únie na úrovni 1,1 percenta v druhom štvrťroku tohto roku. Podobne to vidí Európska komisia vo svojich májových makroekonomických prognózach – tá je o čosi pesimistickejšia.

Veľký štát

Od polovice tohto roka by sa medziročný hospodársky rast na starom kontinente mal znova zrýchľovať. Vážnejšia kríza preto nehrozí, čo môže byť vzpruhou aj pre firmy a domácnosti vo Francúzsku. Preň Európska komisia predpovedá rast v tomto roku o 1,3 percenta, keďže ekonomika si polepšila aj v prvom kvartáli roka.

Hospodárstvo by v roku 2019 malo rásť rýchlejšie ako v pomalom Nemecku či Taliansku. Aj keď z pohľadu menej rozvinutých krajín nejde o žiaden raketový rast, po niekoľkých rokoch by mal o niečo presahovať priemer v krajinách platiacich eurom.

Niektorých ekonómov v poslednom období sklamal vývoj spotreby francúzskych domácností napriek prísľubom opatrení zvyšujúcich príjmy po protestoch takzvaných žltých viest. Naopak, samotné masové demonštrácie, ktoré blokovali hospodársku aktivitu v mnohých mestách, sa na makroekonomických číslach výraznejšie negatívne neprejavili.

Stále privysoký deficit 1/3
(bilancia a zadlženie verejných financií, % HDP)