Má extrémne výbušný džob, cez kovid dodával kyslík do desiatok nemocníc a zároveň riešil fúziu

Výroba technických plynov nie je téma, o ktorej by sa ľudia rozprávali každý deň. S výrobkami spoločnosti Messer Tatragas sa však človek stretáva denne. Napríklad keď si dá sýtený nápoj, v ktorom je CO2, alebo si kúpi vrecúško čipsov, ktoré po otvorení pukne a vypustí dusík. Aj detské balóniky sú plnené héliom od Messer Tatragasu a pri zváraní kovovej stoličky, na ktorej sedí človek v kancelárii, bol zrejme použitý jeho argón.

Oznámenie o nominácii na TREND Manažéra roka 2023 zastihlo generálneho riaditeľa spoločnosti Michala Paľu na dovolenke v Kanade na Ostrove princa Eduarda, na ktorom sa odohráva populárna kniha a seriál Anna zo Zeleného domu. Jeho prítomnosť na tomto kúsku zeme nebola náhodná. Je totiž frankofón a má dve dcéry vo veku Anny, teda dvanásť a sedemnásť rokov. 

V spoločnosti Messer Tatragas, ktorá vyrába plyny aj pre zdravotníctvo, Michal Paľa pracuje už 23 rokov, z toho sedemnásť rokov jej šéfuje. Počas pandémie musel logisticky zvládnuť nielen pravidelné dodávky kyslíka pre desiatky nemocníc, ale aj fúziu spoločnosti s firmou Air Li-quide Slovakia. Firme sa darí aj v číslach, ktoré dlhodobo rastú. Pri tržbách 61 miliónov eur vlani dosiahla čistý zisk šesť miliónov. 

Kým iné priemyselné firmy počas pandémie klesli, vy nie. Čím to bolo spôsobené?

Hoci mnohé firmy na začiatku pandémie vypli výrobu, odstávky trvali krátko. Odber plynu zo strany priemyslu neklesol. Navyše sme zaznamenali veľký rast spotreby zo strany zdravotníctva, ktoré od nás odoberá medicinálne plyny kyslík či dusík. Naše kapacity dokážu v prípade potreby pokryť dvoj- až trojnásobok bežnej výroby.

Počas pandémie však dopyt po medicinálnych plynoch vzrástol až šesťnásobne. Situácia v nemocniciach bola kritická, odparovače kvapalného kyslíka mrzli a my sme museli extrémne rýchlo napĺňať tlakové fľaše a realizovať ich rozvoz po krajine.

Môžete to bližšie vysvetliť?

Mnohé nemocnice zásobujeme kvapalným kyslíkom, ktorý im privážame cisternami do vákuovo izolovaných zásobníkov inštalovaných u nich. Tieto zásobníky obsahujú od tritisíc do 20-tisíc kíl skvapalneného kyslíka s teplotou mínus 183 stupňov Celzia. Ten, samozrejme, nemôžu pacienti dýchať v takomto stave.

Zásobníky sú v nemocniciach napojené na atmosferické odparovače, kde sa kvapalný kyslík mení na plynnú formu a centrálnym rozvodom je dopravovaný do jednotlivých izieb k pacientom. Zároveň sa zvyšuje jeho teplota. Až v takomto stave ho môžu pacienti odkázaní na umelé dýchanie inhalovať.

Počas kovidu však bolo pacientov napojených na systém mnoho a potrebovali aj zvýšené prietoky kyslíka, čo spôsobilo, že tekutý kyslík sa nestíhal odparovať, do rozvodov vstupoval v kvapalnom stave a mrzol, pričom mohol celý systém roztrhnúť. Táto situácia nastala v niekoľkých nemocniciach na Slovensku naraz. 

Ako ste to riešili?

Bola to veľká logistická a technická výzva. Okamžite sme museli navštíviť všetky nemocnice a do systému inštalovať dodatočné odparovače. Našťastie vždy máme na sklade náhradné, čo sa v tom okamihu ukázalo ako doslova životne dôležité. Ďalšou logistickou výzvou bolo plnenia fliaš kyslíkom po jeho spotrebovaní.

Frekvencia obrátok bola extrémne veľká. S každou jednou sme museli ísť do našej plničky v Šali alebo Bratislave a potom naspäť. S covidom boli istý čas spojené aj problémy na hraniciach, takže pri importe kvapalného kyslíka cisternami sme museli vybaviť eskortu, aby sme kyslík dopravili k pacientom včas.

Po pandémii prišla vojna a energetická kríza. Ako ich zvládate?

Kvapalné plyny okrem argónu dovážame na Slovensko z okolitých krajín. Potom tu s nimi ďalej pracujeme. Pokiaľ ide o elektrickú energiu, časť mali naše sesterské spoločnosti kúpenú v predstihu, ale zvyšok museli kupovať za spotovú cenu. Keď cena elektriny dosahovala vrchol, optimalizovali sme výrobu v niektorých deličkách vzduchu, v ktorých sa deje rozklad vzduchu na kyslík, dusík a argón, a museli sme tieto plyny dovážať od sesterských deličiek z iných štátov.

Z hľadiska našej cenovej politiky k odberateľom sme fungovali v polročných a v niektorých prípadoch aj kvartálnych cykloch, teda pravidelne sme boli nútení upravovať ceny. Robili sme to spravidla cez individuálne rokovania s klientmi, kde sme sa snažili vysvetľovať vzniknutú situáciu. Bolo dôležité, aby vedeli, čo sa deje, lebo pre mňa je dôležitý vzťah so zákazníkom, s ktorým chceme stavať na dlhodobej spolupráci. 

Na Slovensku máte tisícky firemných klientov. Existuje ešte priestor na rast?

Jednou cestou je akvizícia nových klientov, hoci obdobia, keď na Slovensko za rok prišlo hneď niekoľko veľkých investorov, sú už dávno preč. Som optimista, stále verím a očakávam, že sa to ešte zmení. Posledné štyri roky je prírastok veľmi malý.

Rast môžeme nájsť aj uplatnením našich aplikácií v oblasti technických plynov, napríklad v oblasti dekarbonizácie, vo vodíkových technológiách alebo v aplikáciách, ktoré zvyšujú efektívnosť výroby. Orientujeme sa aj na on-site projekty, teda také, ktoré vznikajú priamo vo výrobných areáloch zákazníkov. Znamená to, že rastieme spolu s našimi existujúcimi klientmi.

Čo to konkrétne znamená?

Keď dosiahne odber technického plynu zo strany zákazníka určitú hranicu, ktorú už nie je efektívne zabezpečiť dovozom cisternami, rozprávame sa spolu o možnosti, že im zariadenie na jeho výrobu postavíme priamo v areáli. Minimálna spotreba závisí od jednotlivých plynov a čistoty, ale rámcovo vieme navrhnúť spoľahlivé riešenie od štyristo kubických metrov za hodinu. Môžeme celú inštaláciu prefinancovať a uzavrieť dlhodobé kontrakty na desať až pätnásť rokov. 

Zdroj: MICHAL SMRČOK

Svojho času firma rástla aj cez akvizície.

Zhruba pred štyrmi rokmi sme hľadali ďalšie možnosti rastu. V tom čase francúzska firma Air Liquide, ktorá takisto vyrába plyny, predávala svoju českú a slovenskú dcéru, a tak ich Messer kúpil. Určitý čas sme so slovenskou dcérou Air Liquide Slovakia, ktorú sme premenovali na Messer Slovensko, bežali paralelne, ale boli to dva úplne odlišné svety, najmä pokiaľ ide o spôsob riadenia, zmluvy, garancie či filozofiu. Bolo ich treba zjednotiť. K fúzii došlo v novembri 2020, teda počas vrcholu pandémie.

V tom čase ste súbežne riešili aj iné veci.

Áno, finišovali sme výstavbu argónovej jednotky v areáli Dusla Šaľa. Odpadový plyn z ich výroby vieme spracovať a získať z neho argón, metán a syngas. Táto jednotka pokrýva približne 60 percent spotreby argónu na Slovensku. Investícia nás stála desať miliónov eur. Ročne pritom zvyčajne preinvestujeme približne tri milióny eur – s výnimkou väčších on-site projektov, keď investujeme viac.

Zhruba pred piatimi rokmi sme podrástli aj vďaka tomu, že sme v Šali vybudovali údržbu tlakových oceľových fliaš pre všetky spoločnosti Messer Group v okolitých krajinách, ktorou musia fľaše prejsť po každých desiatich rokoch používania. Zamestnali sme 26 nových zamestnancov. 

Využitie plynov

Technické plyny majú široké využitie. O aké plyny ide? Spoločnosť vie zo vzduchu extrahovať dusík, kyslík a argón a skvapalniť ich. Kyslík využívajú mnohé spoločnosti vo výrobe, napríklad v metalurgii, na rezanie alebo v tepelnom spracovaní. Optimalizuje procesy spaľovania a znižuje emisie oxidu uhličitého. Dusík, ktorý je nehorľavý, nájde uplatnenie pri šokovom mrazení potravín alebo v petrochemickom priemysle. Argón je vzácny plyn, nachádza sa v atmosfére v objeme približne jedného percenta. Na jeho získanie treba spracovať veľké množstvo vzduchu. Používa sa na zváranie, napríklad v automobilovom priemysle, pri izolácii v oknách alebo 3D tlači. Messer je aj producentom CO2, ktorý sa používa v potravinárskom priemysle, napríklad v nápojoch. Vo forme suchého ľadu je ideálny na čistenie povrchov namiesto pieskovania. Firma má v portfóliu aj acetylén, ktorý sa používa pri rezaní kovov. Héliom sa napríklad nafukujú balóniky. Používa sa aj na kontrolu tesnosti, keďže dokáže preniknúť do malých škár a upozorniť na ich existenciu. Medicína ho napríklad používa na chladenie magnetov v magnetickej rezonancii. Vodík sa okrem iného používa v potravinárskom priemysle na hydratáciu tukov, ďalej na spracovanie a úpravu kovov, na zváranie ako ochranný plyn a v doprave. (psch)

Ako ste počas pandémie psychicky aj fyzicky zvládli všetky uvedené veci, ktoré bežali súbežne?

Obdobie pandémie bolo veľmi náročné pre všetkých a priznávam, že aj ja som občas išiel na „kyslíkový dlh“. No práve počas tohto obdobia sa ukázalo, aký silný a odolný je náš tím a ako sa v rozhodujúcich chvíľach dokážeme navzájom podržať a podporiť. Veľká vďaka patrí, samozrejme, mojej manželke a dcéram, ktoré mi dopĺňali potrebnú energiu.

Vlani ste uviedli do prevádzky prvú vodíkovú čerpaciu stanicu na Slovensku.

Tému vodíkových technológií vnímame veľmi intenzívne. Keďže spoločnosti Slovnaft vzniká pri výrobe nadbytočný vodík, posiela ho do spoločného joint venturu Messer Slovnaft na dočistenie a plnenie. My tento výsledný produkt následne predávame. Začiatkom roka sme využili naše know-how a v bratislavskom Vlčom hrdle sme vybudovali prvú vodíkovú čerpaciu stanicu, ktorú sme otvorili vlani vo februári v areáli Messer Slovnaftu.

Nedávno sme dokonca podpísali zmluvu s Dopravným podnikom Bratislava, ktorý už chodí tankovať vodík do vybraných autobusov. Stanica je určená aj širokej verejnosti. Čerpanie je možné zatiaľ na tlak 200 barov, ale o rok by mal byť 350 barov. Vodík je sexi a my sme chceli byť s našou stanicou prví.

Vyštudovali ste obchod na Ekonomickej univerzite. Ako ste sa ocitli v Messeri?

Sám si túto otázku niekedy kladiem, prečo som ako frankofón skončil v nemeckej firme, keď som navyše na začiatku nevedel vôbec nič o plynoch. Ako vysokoškolák som však praxoval v nemeckom Messeri a po skončení školy som mal dve možnosti: buď Messer, alebo jedna francúzska spoločnosť. Rozhodol som sa pre Messer.

Najprv som pracoval ako sales controller, analyzoval som čísla, vytváral plány a stratégie pre obchod, neskôr som si pribral marketing, potom som sa stal key account managerom pre veľké spoločnosti na Slovensku. Zhruba po šiestich rokoch ma centrála vymenovala spolu s kolegom z Rakúska za generálneho riaditeľa. Kolega mal na starosti primárne financie a ja obchod.

Ako dlho ste držali opraty firmy spolu?

Spolu sme fungovali asi trinásť rokov, dokonca sme mali spoločnú kanceláriu. Kolega odišiel zo slovenskej dcéry v roku 2020, pred pandémiou, pretože dostal ponuku z rakúskeho Messeru. Za tých trinásť spoločných rokov sme sa ani raz nepohádali, hoci rakúsky a slovenský pohľad na vec môžu byť niekedy veľmi odlišné. V korporáciách sú však jasne dané pravidlá. Veľké veci, napríklad významné investície, schvaľoval náš nemecký šéf pre strednú Európu, ktorý sídli v Poľsku.

Michal Paľa

Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, medzinárodný obchod na obchodnej fakulte, strednú školu absolvoval vo Francúzsku. V spoločnosti Messer Tatragas pracuje už 23 rokov, z toho zhruba sedemnásť rokov na pozícii generálneho riaditeľa.

Ako vás ovplyvnil jeho odchod, navyše v takom kritickom čase?

Nie zásadne. Komunikácia vo firme je a vždy bola výborná. Za trinásť rokov spolupráce sme si vytvorili dobrý pracovný tím, kolegov a kolegyne, na ktorých som sa mohol spoľahnúť. Poznám sa osobne s každým z našich vyše 140 zamestnancov. Vo firme máme politiku otvorených dverí a každý má svoje presne stanovené úlohy. Keď máte v tíme lojálnych zodpovedných ľudí, na ktorých sa môžete spoľahnúť, ľahšie sa vám pracuje a môžete sústrediť pozornosť na strategické plánovanie a rozvoj firmy. 

Čo bolo pre vás za tých zhruba sedemnásť rokov na čele firmy najväčšou výzvou?

Ťažko definovať, čo bolo najväčšou výzvou, lebo v posledných rokoch mám pocit, že neustále čelíme novým výzvam, ako bola finančná kríza v roku 2009, keď výraznejšie klesli objemy, neskôr pandémia, energetická kríza a aktuálne napríklad cítime nedostatok pracovnej sily, keď hľadáme nových zamestnancov.

Stíhate popri práci aj nejaké hobby?

Vždy ma veľmi bavili jazyky – angličtina, nemčina, ruština, francúzština. Mám dve dcéry, ktoré majú dvanásť a sedemnásť rokov, takže sa snažím venovať najmä im. Okrem toho chodím hádam aj 25 rokov pravidelne hrávať s kamarátmi futbal. Za zápasmi ako divák cestujem do Španielska alebo do Spojeného kráľovstva. Rád som čítal, teraz čítanie vystriedali audioknihy, najmä geopolitika, vývoj ľudstva či detektívky. 

Messer na Slovensku

Messer Tatragas je členom skupiny Messer, ktorá je svetovým výrobcom priemyselných plynov. Skupina zamestnáva viac ako 10-tisíc ľudí. V roku 2022 dosiahla konsolidovaný obrat vo výške 4,2 miliardy eur. Messer je rodinný podnik, ktorý vznikol v roku 1898 neďaleko Frankfurtu. Jeho plyny sa používajú v priemysle, medicíne, potravinárstve, stavebníctve, pri ochrane životného prostredia, zváraní a rezaní, 3D tlači, vo vede a výskume. Slovenská centrála nemeckej firmy Messer je v Bratislave. V areáli Slovnaftu má plniareň na dusík a kyslík, výrobu vodíka aj výrobu on-site. Srdcom siete je však Šaľa, kde spoločnosť funguje v areáli Dusla. Tam má centrálnu plniareň a výrobu suchého ľadu. Okrem nej je tam lokalizovaná výroba argónu, metánu a syngasu. Plniareň na dusík, kyslík a CO2 má firma aj v Košiciach, kde takisto vyrába suchý ľad. V Žiline má centrálny sklad. Disponuje aj sieťou vyše šesťdesiatky partnerských miest po celom Slovensku, cez ktoré kupujú jej produkty malé a stredné firmy. (psch)

Aké hodnoty uznávate a aplikujete v práci?

Práca s technickými plynmi vyžaduje zabezpečiť vysokú mieru bezpečnosti. Najvyššou hodnotou je preto pre mňa človek a jeho bezpečnosť. Uvedomujem si, že práve ľudia tvoria vo firme hodnoty. Každú poradu preto začíname otázkami bezpečnosti, hoci by išlo len o drobné veci. Ak niečo dokáže zlyhať, väčšinou je to ľudský faktor. Napríklad keď ľudia robia veci rutinne. Našťastie sme v našej firme nemali žiadne vážnejšie nešťastia. Je to aj vďaka neustálemu vylepšovaniu bezpečnostných predpisov a ich kontrole aj formou auditov, ktorých máme ročne približne päťdesiat.

Čo je vaším mottom?

Neexistujú problémy, len riešenia. 

Ďalšie dôležité správy