M. Veselý: Súčasné ceny elektrickej energie sú pre hlinikárne likvidačné

Slovalco je najväčší spo-trebiteľ elektrickej energie na Slovensku. Generálny riaditeľ spoločnosti Milan Veselý hovorí o zásadnom vplyve, aký majú vysoké ceny energií na podnikanie energeticky intenzívnych firiem. Mechanizmy, ktoré majú vysoké ceny energií kompenzovať, sú však na Slovensku nedostatočné a takýmto fabrikám, ako je Slovalco, hrozí krach.

Cena hliníka v súčasnosti rastie zhruba k 10-ročným maximám. Tešíte sa z toho?

Určite by sme sa z toho mali tešiť, aj sa tešíme. Ale treba si uvedomiť, že zároveň s cenou hliníka nám dramaticky rastú aj ceny vstupov. Hlavnou surovinou, ktorú Slovalco používa, je oxid hlinitý, ktorého cena taktiež stúpla. Ale čo je najhoršie, rastie nám aj cena elektrickej energie. Tento rok sa môžeme tešiť, lebo máme ešte platnú osemročnú zmluvu so Slovenskými elektrárňami na nákup elektriny, ktorá je výhodnejšia ako súčasná trhová cena.

Takže cena hliníka nie je pre vás najdôležitejšia premenná?

Jeho vyššia cena v žiadnom prípade nekompenzuje stúpajúce náklady na suroviny a energie. Pri súčasnej cene elektrickej energie sa v Európe jednoducho nedá vyrábať hliník. Jeho vyššia cena nepokryje ani variabilné náklady.

Ale mzdy na Slovensku sú stále relatívne nízke, nie je to výhodou?

Samozrejme, mzdy sú u nás nižšie ako v Nemecku. Keby sme boli v Nemecku, tak by sme za mzdy zaplatili zhruba o 13 miliónov eur viac, no zároveň by sme za prenosové poplatky za elektrinu zaplatili o desať miliónov menej. A ostatné poplatky, aj za samotnú cenu elektrickej energie, by boli nižšie, lebo v Nemecku je elektrická energia lacnejšia ako u nás. Takže celé to vychádza tak, a to vychádza v podstate pre všetkým hlinikárne v Európe, že z dlhodobého hľadiska sú súčasné ceny elektrickej energie pre ne likvidačné.

Takže ten najväčší problém pre vás je cena elektrickej energie. Koľko percent vašich nákladov tvorí?

Matematika je jednoduchá. Na tonu hliníka potrebujete 14 až 15 megawatthodín elektrickej energie – 14 megawatthodín krát 104 eur, čo je aktuálna cena elektriny na budúci rok, je 1 456 eur. Keď to zmeníme na doláre, tak je to minimálne 1 700 dolárov na tonu hliníka. To je pri cene hliníka 2 800 dolárov vyše 60 percent.

Ale, samozrejme, to nie sú všetky náklady.

Pripočítajme k tomu zhruba 30 percent nákladov na oxid hlinitý. Sme na 90 percentách príjmu z predaja hliníka, no kde sú ďalšie náklady ako ostatné suroviny, mzdy alebo doprava? Toto je tá rovnica, prečo v Európe nevychádza vyrábať hliník.

Čo by uzavretie vašej fabriky znamenalo pre cieľ Európskej únie znížiť emisie CO2?

Dosiahli by sme to, čo sme dosiahnuť nechceli. Jedna z najšpičkovejších fabrík na svete s uhlíkovou stopou 4,2 tony na tonu hliníka bude nahradená dovozom z nejakej hlinikárne z Ázie, kde uhlíková stopa bude možno 20 ton. Čiže pätnásobne horšia. A ako sa hovorí, vietor nepozná hranice. Takže ani CO2 nepozná hranice, čím si Európska únia strieľa do kolena.

Potom však majú rovnaký problém aj ostatné hlinikárne v Európe, nie?

Čiastočne, ale ony momentálne prežijú. Hlinikárne v Nemecku, Nórsku, vo Francúzsku, v Slovinsku a Holandsku nemajú ten problém, ktorý má hlinikáreň na Slovensku. Všetky, ktoré som vymenoval, majú vysokú cenu elektrickej energie kompenzovanú. A kompenzovanú ju majú práve z dôvodu, aby sme sem nevozili hliník s oveľa výraznejšou uhlíkovou stopou.

Potom by aj vám pomohli vyššie kompenzácie od štátu alebo dlhodobejšia zmluva o odbere elektrickej energie. Prečo ju vlastne nemáte uzavretú?

To sa treba skôr spýtať dodávateľov elektrickej energie. My by sme veľmi radi obnovili súčasný kontrakt. Len svet sa zmenil, Európa sa zmenila, a jednoducho tým, že elektrická energia je liberalizovaná, tak sa aj výrobcovia elektrickej energie správajú ako obchodníci. Dnes sa aj výrobca elektrickej energie pozerá na to, že elektrickú energiu, ktorú vyrobí na Slovensku, môže predať v Nemecku.

Neexistuje nejaký iný mechanizmus, ako situáciu vyriešiť?

Výrobcovia by nám pravdepodobne vedeli garantovať fixnú cenu elektrickej energie bez cien CO2. A emisie by tam boli dopočítané. To by sa asi dalo. Ale my zase nevieme garantovať, že prežijeme, keď napríklad ázijské a iné hlinikárne vo svete cenu emisných povoleniek neplatia. Takže jediné riešenie je, že zvýšenú cenu elektrickej energie by nám mal kompenzovať štát.

Ale tie peniaze by sa mali použiť na dekarbonizáciu.

Samozrejme, s tým absolútne súhlasím. Ale keď sa bavíme o dekarbonizácii, tak potom nekarbonizujme tým, že zrušíme nízkouhlíkovú technológiu a dovezieme sem hliník vyrábaný vysokouhlíkovou technológiou.

Brusel tvrdí, že riešením situácie bude zavedenie uhlíkového cla. Pomôže to?

Bohužiaľ, to ako riešenie nevidím. Prapôvodná myšlienka je dobrá, ale keď to začnete rozmieňať na drobné, tak mechanizmus nie je dobre navrhnutý. Slovalco produkuje zhruba jedno percento CO2 Slovenska. Z toho 80 percent kryjeme povolenkami, ktoré dostávame bezplatne. Zvyšných 20 percent kupujeme. To výrazne zvyšuje náklady, ale nie tak veľmi ako povolenky zakomponované v cene elektrickej energie. Tie si kupujú výrobcovia elektrickej energie. Uhlíkové clo má od roku 2025 počas 10 rokov nahradiť povolenky, ktoré dostávame. Cenu elektrickej energie však uhlíkové clo neovplyvní.

Aké riešenie celého problému vidíte na európskej úrovni?

Nevidím iné riešenie ako nepriamu kompenzáciu. Všetko ostatné bude trvať veľmi dlho. Nepriama kompenzácia je prirodzená, lebo čím je cena emisií drahšia, tým viac štát vyberie, a tým viac môže vrátiť do priemyslu. Dať tým, ktorí sú nízkouhlíkoví. A všetky európske hlinikárne sú už nízkouhlíkové. Slovalco patrí medzi špičku, takže si myslím, že nám prináležia kompenzácie, aby tu naša fabrika ostala. Bohužiaľ, nič rozumnejšie teraz neexistuje.

Ak sa to nestane?

Ak bude cena elektrickej energie a cena plynu taká šialená, ako je dnes, a neviem to ani inak nazvať, tak to bude likvidovať nielen veľkých odberateľov, ako sme my, ale aj malých podnikateľov.

Neočakávate, že cena elektrickej energie môže opäť poklesnúť?

Verím, že sa cena trochu vráti naspäť, ale už nikdy nebude nízka. Nové bezuhlíkové zdroje sú totiž stále výrazne drahé.

Hovoríte o možnej likvidácii hlinikární. Aké následky by to malo?

Treba si uvedomiť, že ľahké materiály, ako napríklad hliník, výrazne šetria energiu. Ich použitie sa ľudstvu vracia. Spolu s ekologickými dôvodmi je stále výhodnejšie vyrábať hliník v Európe. A to ešte nehovorím o strategických dôvodoch. Európska únia prestala veľa vecí vyrábať a keď prestane vyrábať aj hliník, tak jedného pekného dňa sa zobudíme a zistíme, že nestojí tritisíc dolárov, ale šesťtisíc. A bude z Ázie, Austrálie alebo Ameriky, kde takýto typ priemyslu nevytláčajú.

Európa ho vytláča?

Keď niekto chce znížiť produkciu CO2 o 55 percent takto rýchlo, je to šialenstvo. My deindustrializujeme Európu. Budeme robiť iba služby a cestovný ruch? Keď príde covid, tak už ani to nebude fungovať. Aj pri covide bolo teraz vidieť, čo podržalo ekonomiku Slovenska. Tú najhoršiu vlnu covidu sme prežili, lebo to potiahol priemysel.

Aký vplyv na slovenskú ekonomiku by mal váš prípadný krach?

Ak by zaniklo Slovalco a spoločnosť OFZ, ktorá má rovnaký problém, tak vznikne strata 6 300 pracovných miest a 87-miliónový výpadok v rozpočte. A ak si dobre pamätám, tak obchodná bilancia by sa zhoršila o 250 miliónov.

Ako vyzerá situácia s kompenzáciami na Slovensku?

Minulý rok sa z CO2 do Envirofondu vyzbieralo zhruba 400 miliónov eur. Tento rok to bude možno 600 miliónov. Z tých štyristo malo ísť 18 miliónov do kompenzácií. Ale do tých dala vláda reálne len tri milióny. Čiže podľa zákona mala dať 18 miliónov, ale dala tri. To je smiešne málo.

Vláda si je určite vedomá problémov. Pracuje na nejakom riešení?

Vláda dala prísľub, že to bude riešiť. V legislatívnom procese je už zmena zákona č. 414/2012, ktorý by mal kompenzácie zvýšiť. Keď sa zákon príjme, bude to signál pre našich majiteľov, čo robiť ďalej.

Ako sa k situácii postavia akcionári, ak vyššie kompenzácie neprejdú?

Nedokážem predikovať, čo majitelia urobia. Ale úplne logicky, ak si zrátajú, že firma má dlhodobo prerábať, že kompenzácia oproti našim konkurentom v Európe je nedostatočná, tak ten posledný z kola vypadáva. A, bohužiaľ, to potom bude Slovalco.

Týždenník TREND je súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré vlastní skupina Penta.

Milan Veselý (55)

Vyštudoval Fakultu elektroniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Titul MBA získal na Univerzite v Pittsburghu. V roku 1989 nastúpil ako hutník odlievarne, neskôr elektroúdržbár ešte v ZSNP v Žiari nad Hronom. Od roku 1993 pracoval ako IT manažér, od roku 1997 sa stal administratívno-technickým riaditeľom a od roku 2002 generálnym riaditeľom spoločnosti Slovalco.