Európsky parlament často nerobí to, čo by mal. Ochrana ekonomických záujmov obyvateľov je pritom kľúčovým pilierom európskeho spoločenstva, vysvetľuje europoslankyňa a jednotka na kandidátke KDH Miriam Lexmann.
V europarlamente máte bohaté skúsenosti. Čo však dokáže europoslanec ovplyvniť?
Poslanec, ak je aktívny, môže urobiť veľa. Na druhej strane je na občanovi, aby si všímal, ktorí poslanci iba chodia na hlasovania a ktorí reálne niečo presadzujú. Dnes v kampani pred európskymi voľbami vidí predháňanie sa, kto viac chráni naše záujmy. Kto bude chrániť Slovensko pred tým, aby nám odobrali právo veta? KDH je však jediná politická strana, ktorá konzistentne bola vždy proti tomu, aby sa členským štátom odobralo právo veta. Európsku úniu berieme ako spoločenstvo krajín, ktoré je usporiadané na tom, že rozhodnutia by mali byť konsenzuálne.
Prečo?
Právo veta nám vo všetkých politikách okrem troch odobrala Lisabonská zmluva. KDH ju pri ratifikácii v NR SR nepodporilo. Ale napríklad poslanci za stranu Smer aj dnešný Hlas a takisto poslanci za SNS za Lisabonskú zmluvu hlasovali. Zahlasovali tak za zmluvu, ktorá nám vo väčšine politík odobrala právo veta. Práve toto sú dôležité detaily, ktoré by si mali občania všímať. Nemali by vnímať iba diskusiu na Slovensku v zmysle, kto čo deklaruje, ale naozaj sa pozrieť na to, kto čo v Európskej únii zastáva.
Dejú sa podobné veci častejšie?
Na Slovensku sa nám môže zdať, že v mnohých politikách sú Smer a PS protipólom. No v Európskom parlamente to tak nie je. V prípade mnohých rozdeľujúcich hlasovaní, napríklad o Zelenej dohode, zákaze spaľovacích motorov alebo o zasahovaní do kompetencií členských štátov v kultúrno‑etických otázkach, poslanci za Smer a PS hlasovali rovnako.
Na základe akých princípov hlasujete v europarlamente vy?
Je to ochrana mieru, ľudskej dôstojnosti, demokracie, ľudských práv a vytváranie ekonomického dobra. Spoločný trh je projekt, kde spolu vytvárame ekonomické dobro pre občanov členských štátov.
Čo však znamená v reálnej politike?
Aby Slovenská republika, ak chce byť suverénna, nastavila Európskej únii zrkadlo. Povedať, kde upúšťa od hodnôt, na ktorých bola založená, kde nerobíme to, čo máme, kde porušujeme dohovory, kde zasahujeme do kompetencií členských štátov. Že sa často nevenujeme tomu, čomu sa máme venovať, a míňame energiu, čas a sily na to, čo nie je v kompetencii EÚ. Toto je úloha zodpovedného členského štátu.
Viete uviesť príklad takéhoto konania?
Keď Čína uvalila embargo na litovské produkty preto, že sa jej nepáčil postoj Litvy k otázke Taiwanu, ktorý bol v súlade s medzinárodnými dohovormi a medzinárodnými zmluvami, išlo o obrovský zásah do spoločného trhu, porušenie medzinárodných dohovorov a ochrany európskych pracovníkov a firiem. Považovala som to za niečo, čomu by sme sa mali bytostne a okamžite venovať, aby sme chránili svoje záujmy, a požadovať od Číny rešpektovanie medzinárodných dohovorov. Chystalo sa plenárne zasadnutie a žiadala som, aby sme to zaradili do rokovania. No nezaradili to s tým, že už nie je priestor. Hoci sme sa mnoho hodín počas tých rokovaní venovali kultúrno‑etickým otázkam, ktoré absolútne nepatria do kompetencií Únie.
Znamená to, že Európsky parlament často rieši veci, ktoré nie sú v jeho kompetencii?
Dlhodobo sa snažím upozorňovať, že pre princíp subsidiarity, čiže rešpektovanie toho, čo je v kompetencii členských štátov a čo v kompetencii EÚ, je absolútne kľúčové, aby Únia bola funkčná a efektívna. Aby smerovala k tým cieľom, pre ktoré vznikla. Je to v našom bytostnom záujme aj v súvislosti s rôznymi geopolitickými a hospodárskymi výzvami. Naša konkurencieschopnosť klesá a ochrana jednotného trhu je jeden z pilierov, na ktorých EÚ stojí. Jeho ochrana je absolútne kľúčová.
Aká je rola europoslanca v celom tomto procese?
Je veľmi dôležité, ako sa poslanec správa, ako hlasuje, ale aj aké pozície zastáva v rámci frakcie. Lebo hľadanie spojencov pre určitú myšlienku je zásadné. Ide o to, či poslanec dokáže svoju frakciu presvedčiť, aby prijala jeho názor, a dokáže to urobiť naprieč frakciami.
Takže ide o pomerne náročný a zdĺhavý proces?
Áno. Ja som sa dlhodobom venovala závislosti od Číny a snažila som sa urobiť mnohé kroky, aby Európsky parlament neratifikoval investičnú dohodu s Čínou. Tú vyrokovalo Nemecko na konci svojho predsedníctva. Zopár poslancov sme si povedali, že musíme ukázať, že to je v rozpore s našimi ekonomickými záujmami. Pracovali sme na tom dlho, až sa nám napokon podarilo, že Európsky parlament túto dohodu neratifikoval. Aj preto Čína uvalila sankcie na piatich europoslancov vrátane mňa. Podobný prípad nastal pri zákaze spaľovacích motorov, čo je, mimochodom, takisto príklad, že Smer aj Progresívne Slovensko hlasovali rovnako za. Ja som to považovala za zlé rozhodnutie pre Slovenskú republiku. Zaujímavé však je, že aj Slovenská republika zahlasovala na Rade za toto rozhodnutie. Za túto pozíciu bola zodpovedná bývalá vláda. Pre mňa bolo od toho momentu dôležité pracovať na tom, aby EÚ toto rozhodnutie prehodnotila. Tlačila som na našu Európsku ľudovú stranu, ktorá teraz už otvorene hovorí, že ju treba prehodnotiť.
Takže ste sa v podstate postavili proti svojej frakcii? Akú voľnosť má európsky poslanec pri hlasovaní?
Na Slovensku aj v Európskom parlamente je slobodný mandát. Nikto nemôže žiadnym spôsobom poslanca donútiť, aby hlasoval v rozpore so svojím vedomím a svedomím. Lenže medzi európskymi frakciami sú rozdiely v tom, ako sa správajú k poslancovi, ktorý napríklad ide proti prúdu. Európska ľudová strana rešpektuje, keď poslanec zdôvodní svoj názor. Ale podľa mojich informácií to v niektorých frakciách nerešpektujú a poslancov tlačia, aby hlasovali podľa stanovenej línie.
Čím sú tlačení?
Napríklad ak chcú byť spravodajcami. Preto je určitý pocit neslobody v europarlamente prítomný. Náš mandát však musí byť slobodný a to, že niečí názor sa odtrhne od názoru frakcie, je otázka aj pre frakciu. Často len preto, aby sme boli silnejší, sa prijímajú strany, ktoré nemajú kompatibilné názory. A to určite nie je správny trend.
Vplyv europoslancov, ktorí nie sú členmi frakcií, je teda marginálny?
Áno. Pri presadzovaní názoru musíte najprv presvedčiť vlastnú frakciu, lebo inak sa vám asi nepodarí presvedčiť niekoho z iného politického tábora. Ale keď presvedčíte tých svojich, získate silu, ktorá vám umožňuje rokovať s ďalšími frakciami, ktoré by v tej danej otázke mohli byť kľúčovými spojencami.
Takže napriek rozporom, ako je napríklad zákaz spaľovacích motorov, ste vo frakcii ľudovcov spokojná?
Nemôžem povedať, že som bola vždy spokojná. Ale mám taký pocit, že aj frakcia ľudovcov vďaka tlaku KDH začína prehodnocovať niektoré hlasovania, rozhodnutia a postoje. A to vítam. Myslím si, že som do určitej miery dokázala pri niektorých rozhodnutiach prispieť k tomu, aby EPP dokázala lepšie spolupracovať s konzervatívnou frakciou ECR hlavne v ekonomických a hospodárskych témach.
Čo je dôvod, že tak intenzívne vnímate ekonomickú agendu?
Vnímam ju cez prizmu ochrany dôstojnosti človeka. Tá zahŕňa aj ochranu jeho hospodárskych a ekonomických potrieb. Na druhej strane človek nemôže slobodne tvoriť a nežiť v slobodnej spoločnosti. Čiže ochrana ľudských hodnôt a ľudských práv, demokracie a právneho štátu je prostredie, v ktorom sa môže vytvárať ekonomické dobro. Čím hlbšie prehlbujeme ekonomickú závislosť od Číny, tým jej dávame väčší priestor zasahovať aj do našich ekonomických rozhodnutí. Prestávame byť voči Číne slobodní a tá dokáže pretaviť našu závislosť na hrozbu.
Vzniká podobná hrozba ako v prípade Ruska?
Vážne ohrozenie som cez našu energetickú závislosť vnímala aj zo strany Ruska. V roku 2014 sa EÚ dohodla, že ju bude znižovať pre anexiu Krymu. No urobili sme presný opak. Dostavali sme Nord Stream 2 a ďalej sme ju prehĺbili. Keď som sa stala europoslankyňou, zdalo sa mi úplne nepochopiteľné, že sme sa na niečom dohodli a robíme opačné kroky. Tak som do viacerých uznesení navrhla pozmeňovací návrh, kde sa Európsky parlament kriticky vyjadroval k tomu, že robíme presný opak. Pritom keby sme od roku 2014 robili, na čom sme sa dohodli, možno by ani nemusela vypuknúť vojna na Ukrajine a určite by nebolo také nákladné diverzifikovať energetické zdroje. Teraz sa snažím upozorňovať, že hospodárska a ekonomická závislosť od Číny môže mať katastrofálne dôsledky aj pre naše hospodárstvo a firmy. A to nie je len ekonomický záujem, ale aj principiálny postoj, ktorý sa musí pretaviť do našich krokov.
Z toho vychádza, že demokracia je neustály boj o správne princípy.
Nevýhodou demokracie je, že je pomalá. Explicitným príkladom bol covid, keď sme detailne riešili, čo je porušenie ľudských práv a čo nie. Totalitné režimy to majú jednoduché – urobí sa rozhodnutie a väčšina ľudí sa bojí proti nemu postaviť. Takže, áno, demokracia je pomalá, ale určite od nej nechceme upúšťať. Je to jediný spôsob, ako neobmedziť slobodu a dôstojnosť človeka.
Ale nemusia to byť iba diktatúry. Nemala by sa aj Európa snažiť posilniť viac spoločnú vládu? Ako napríklad Spojené štáty?
Z môjho hľadiska určite nie. Nemala by ísť federálnou cestou. Keď si zoberieme Spojené štáty, sú tam úplne iné historické dôvody, prečo sú jednou krajinou. Ale aj tam sa princíp subsidiarity dodržiava a jednotlivé štáty majú jasne definované kompetencie.
Majú aj malé krajiny možnosť ovplyvniť politiku EÚ?
Vysvetlím to na príklade Číny. Niektoré veľké nemecké firmy tam majú silné zázemie a pre ne je prehlbovanie ekonomickej spolupráce prirodzené. Ale Slovenská republika nie je od Číny až taká enormne závislá. Slovensko má byť preto štátom, ktorý povie – urobili ste chyby a musíme sa vrátiť z kratšej cesty. A to je spôsob, ako riešiť výzvy.
Keby ste sa dostali opäť do europarlamentu, aký by bol váš cieľ na najbližších päť rokov?
Pokračovať v práci s cieľom, aby sa Únia venovala hlavne tomu, na čo dostala kompetencie. Aby sme neriešili kultúrno-etické a ďalšie otázky, ktoré nepatria do kompetencie EÚ, a aby sme sa, naopak, postavili zoči-voči mnohým ekonomickým, hospodárskym, geopolitickým a bezpečnostným rizikám.
