M. Beblavý: Bez ďalších faciek sa pravica nespamätá

Stačili mu tri roky, aby sa stal najviditeľnejším a najaktívnejším poslancom parlamentu za SDKÚ. Neznášajú ho bankári, v láske ho nemá súčasný minister školstva, na ktorého prešľapy často upozorňuje, ani minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Richard Sulík (SaS) ho zaradil do krúžku mladých socialistov. Otec ho od politiky odhováral, nikto čestný v nej vraj neprežije. „Dlho mi trvalo, kým som túto mentálnu bariéru prekonal,“ hovorí v rozhovore pre TREND Miroslav Beblavý.

Na začiatku svoje profesionálnej kariéry ste pracovali v novinách, dnes je to naopak a noviny píšu o vás. Poznáte média z oboch brehov. Sú slovenské médiá a úroveň ich novinárov na tom tak zle, ako sa v poslednom čase hovorí?

Slovenské média a slovenskí novinári, podobne ako slovenskí politici odrážajú celkový stav spoločnosti, ekonomiky a veľkosť trhu. Sme malý trh, čo nám neumožňuje, špeciálne v prípade médií, takú výšku platov a počet ľudí ako na väčšom trhu. Ak by celkový stav spoločnosti a politiky slúžil ako benchmark, tak voči nemu sú médiá na tom lepšie, ako by sa očakávalo. Ale samozrejme, majú aj veľkú kopu chýb.

Podľa vášho vzdelania a rodinného zázemia by človek neočakával, že budete pôsobiť v politike. Vás biznis, po vzore otca, nelákal?

Otec robil vždy biznis, moja mama robila v podniku a potom na univerzite, brat je v biznise odkedy skončil školu. Vyrastal som v rodine, kde sa riešili primárne manažérske a biznisové témy. Mne sa to páčilo, nemal by som najmenší problém to robiť. No od malička ma zaujímali veci verejné. Aj za socializmu, hoci neboli k dispozícii dobré, nezmanipulované knihy o histórii a politike, čítal som tie. Môj otec, podobne ako v tisícoch iných rodín, počas môjho detstva opakoval, že naša rodina sa do politiky nemieša. Pretože sa jednak vieme uživiť aj slušným spôsobom a tiež tam, podľa neho, ani žiaden slušný človek neprežije. Dlho mi trvalo kým som túto mentálnu bariéru prekonal a odhodlal som sa urobiť ten krok.