Luxus, ktorý sme zažívali počas poslednej dekády, je preč

Ešte pred tým, ako sa začali problémy na východnej hranici Európskej únie, bola hlavným globálnym strašiakom inflácia. Tá dosahovala v USA a v eurozóne 40-ročné alebo dokonca historické maximá.

Zatiaľ čo Spojené štáty začali okamžite obmedzovať stimuly a komunikovať zvyšovanie úrokových sadzieb, Európska centrálna banka (ECB) sa dlho tvárila, že situácia v eurozóne je iná a menovú politiku netreba významne meniť.

Nakoniec kapitulovala a nevylúčila zvyšovanie úrokových sadzieb ešte v tomto roku. To však bolo pred ruskou inváziou na Ukrajinu. ECB začína aktuálne opäť spätkovať a vyčkávať.

Inflácia však nikam neodchádza. Vojnové besnenie a zavedené sankcie predražujú mnohé komodity vrátane energií či obilnín. To je voda na mlyn inflácie. Ekonomika sa však v rovnakom čase začína spomaľovať a vznikajú obavy zo stagflácie – vysokej inflácie sprevádzanej ekonomickou stagnáciou.

To dostáva centrálne banky do nepríjemnej dilemy: či zvyšovať úrokové sadzby v snahe bojovať s infláciou, pričom hrozí recesia, alebo veriť, že inflácia je len dočasná a sama zoslabne.

Až do vojnového konfliktu na Ukrajine centrálne banky preferovali cenovú stabilitu a panovalo presvedčenie, že ekonomika to zvládne. Vojna však významne zvýšila riziko, že ekonomický rast spomalí, zatiaľ čo inflačné tlaky pretrvajú.

Reálne mzdy klesajú

Jedným z kľúčových indikátorov stavu americkej ekonomiky je pravidelný mesačný report z trhu práce. Zverejňuje nielen mieru nezamestnanosti, počet vzniknutých pracovných miest, ale aj ich štruktúru. Februárový report, ktorý zverejnili začiatkom marca, priniesol dobré a zlé správy.

Množstvo vytvorených pracovných miest prekvapilo pozitívne. Čo je horšie, reálny príjem očistený o infláciu začína klesať. Pre ekonomiku, ktorá je založená na súkromnej spotrebe, je to zlá správa.

Klesajúci reálny príjem bude znižovať dopyt súkromného sektora, ktorý sa prejaví nižšou spotrebou domácností. Zvyšovanie úrokových sadzieb pritom ešte viac utlmí spotrebu. Napriek tomu obavy z vysokej inflácie spôsobujú, že Fed musí konať a chystá zvyšovanie úrokových sadzieb. Iná možnosť nie je.

Trh počíta tento rok s tým, že Fed zvýši sadzby šesťkrát o 0,25 percentuálneho bodu, čo by znamenalo zvyšovanie sadzieb na každom zasadnutí od marca až do novembra, každých šesť týždňov. 

Inverzný rozdiel

Riziká v ekonomike stúpajú, nálada investorov sa zhoršuje, čo zvyšuje dopyt po bezpečných prístavoch, ako sú dlhodobé vládne dlhopisy. Ak rastie ich cena, ich výnos klesá a opačne.