Ľudské starosti na ramená robotov

Do desiatich rokov navyrábajú Rossumovi univerzálni roboti toľko pšenice, toľko látok, toľko všetkého, až si povieme: veci už nemajú cenu. Každý si ber, koľko potrebuješ. Nie je bieda. Áno, budú [robotníci] bez práce. Ale potom už nebude žiadna práca. Všetko urobia živé stroje. Človek bude robiť iba to, čo miluje. Bude žiť iba preto, aby sa zdokonaľoval.“

Tieto slová oslávia o sedem rokov storočnicu. Český spisovateľ Karel Čapek v roku 1920 v dráme R.U.R. odhadol postup aj nástrahy využitia automatických strojov na ľudskú prácu. Treba dúfať, že mu nevyjde aj pre ľudstvo fatálny záver, keď stroje vyhlásia ľudí za zbytočných.