Ľudia si sporia čoraz viac, aj keď takmer zadarmo

Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) vzrástli vklady obyvateľstva v minulom roku temer o deväť percent – najrýchlejšie od vypuknutia finančnej krízy. Do bánk si ľudia uložili čerstvých 2,45 miliardy eur. Aj keď si zväčša ťažko priznávajú, že sa im žije lepšie, Slovákom skutočne zostáva v peňaženke viac.

Inflácia im z peňazí neujedá, príjmy rastú nominálne i reálne. Viacerí ani vlani neprestali zdvíhať zrak k podielovým fondom, ktoré majú šancu zarobiť v dlhodobejšom horizonte viac než v bankách, no drvivú väčšinu voľných zdrojov smerovali do bánk. Čisté predaje v podielových fondoch dosiahli necelých 602 miliónov eur, menej než rok predtým.

Sporiť treba

Aj keď Európska centrálna banka mizernými (pre banky zápornými) sadzbami odrádza od ukladania úspor a motivuje skôr na spotrebu, ktorá by mala rozdúchavať ekonomický rast a vrátiť infláciu do cieleného pásme, nedeje sa tak. Odhliadnuc od jej snahy stále zostáva pravidlom, že všetko míňať nie je zdravé a sporiť si na budúce potreby je nevyhnutné. Hoci nasporené prostriedky veľa nezarábajú.

Rozumné sporenie pritom nie je o občasnom presune peňazí, ktoré zostanú nepoužité pred výplatou, na nejaké iné miesto. Sporenie si treba naplánovať – najlepšie je zriadiť si trvalé príkazy a pravidelne z výplaty posielať hoc i malú sumu. Tak, aby sa aj výdavky na sporenie stali súčasťou bežných výdavkov, s ktorými rodina počíta.

Rozprávka o troch grošoch síce radí odkladať si tretinu príjmu, no v skutočnom svete by mala postačovať i desatina

Rozprávka o troch grošoch síce radí odkladať si tretinu príjmu, no v skutočnom svete by mala postačovať i desatina. Poruke bez veľkých viazaností a bez sankcií za výber peňazí by mal mať človek ušetrené zhruba toľko, aby vedel pokryť výpadok príjmu na pol roka.

Na stredné a dlhodobé výdavky treba zvážiť aj stavebné sporenie či investície vo fondoch, ktoré síce v niektorých obdobiach môžu vyrábať i straty. V horizonte, na ktorý sú určené, by však mohli zarobiť viac než úspory v bankách. No investor sa musí správať s nadhľadom a neprepadávať panike, keď sú trhy rozkolísané.

Ako sa darilo

Minulý rok bol celkovo pre tuzemské a zahraničné fondy predávané na Slovensku menej úspešný ako dva predchádzajúce roky. Šťastnou rukou pri výbere fondov Slováci nedisponovali. Najväčší záujem mali o zmiešané podielové fondy, no tie dosiahli v priemere najhorší výsledok spomedzi ostatných typov fondov, keď podľa NBS prerobili 1,7 percenta.

Najlepší výsledok, v priemere 3,7 percenta, si pripísali podielnici v akciových fondoch. Relatívne vyššou výkonnosťou na úrovni 2,5 percenta sa prezentovali aj realitné podielové fondy. Priemerné výnosy peňažných podielových fondov, dlhopisových a fondov alternatívnych investícií boli v pásme 0,2 až 0,6 percenta.

Minulé výnosy nie sú zárukou budúcich, tak znie jedno zo základných pravidiel investovania. Udávajú však obraz o tom, ako sa darí investíciám v prostredí všeobecne nízkych úrokových sadzieb, ktoré majú ešte ďalšie roky pretrvávať.

Nielen nízke sadzby ECB, ale aj konkurenčný tlak na úverovej strane boli dôvodmi, prečo ani vlani neprestal postupný trend znižovania sadzieb depozitov. Priemerné úrokové sadzby na vkladoch obyvateľstva podľa NBS poklesli na 0,7 percenta. Netermínované sa už nemohli veľmi meniť, lebo sú beztak úrovňou 0,1 percenta nalepené na nulu. Termínované vklady sa dostali k 1,4 percenta.

Aktuálne ich najvyššie možné úročenie ponúka J&T Banka, ktorá si pri dvojročnom vklade ešte ponechala rovnú dvojku. No banka má prísnejšie podmienky pre vstupný vklad, a tak nie je pre každého. Vyššie úroky ponúka i na privátnu klientelu zameraná Privatbanka. Termínovaný vklad na rok pre vlastných klientov s osobným účtom si na 1,4 percenta cení Prima banka. Polročné peniaze 0,9 percenta úročí Zuno.