Poistenie bytu, domácnosti alebo zodpovednosti za škodu na majetku suseda má svoje špecifiká a mnoho ľudí sa v nich nevyzná. Aj v dôsledku toho robia Slováci pri uzatváraní poistenia nehnuteľnosti či domácnosti mnoho chýb. Z prieskumu finančného sprostredkovateľa FinGo.sk, ktorý sa pozrel na staršie zmluvy, napríklad vyplynulo, že až 82 percent zmlúv malo nižšie poistné sumy, než bola reálna hodnota nehnuteľnosti.
Ďalšou chybou je, ak je poistná suma pri nehnuteľnosti nastavená len na výšku hypotéky. „Podpoistenie znamená, že v prípade poistnej udalosti ľudia dostanú menej peňazí, než vynaložia na opravu či na zaobstaranie novej nehnuteľnosti alebo zariadenia,“ hovorí pre TREND riaditeľ odboru retailových rizík v neživotnom poistení spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa Michal Bohunský.
Skoncovať s manažérom, ktorý okrádal firmu, nemusí byť ľahké. Môže ju zažalovať za prepustenie
Na druhej strane sú klienti, ktorí si byt poistia na vyššiu sumu, ako je jeho trhová hodnota, predpokladajúc, že v prípade poistnej udalosti dostanú viac peňazí. „Poisťovňa vždy uhradí plnenie len do výšky reálnych nákladov,“ konštatuje M. Bohunský.
Ako ďalej vyplýva z prieskumu FinGo.sk, mnoho ľudí nemá uzatvorené komplexné poistenie, ide buď o poistenie nehnuteľnosti, alebo domácnosti. Stáva sa aj to, že poistenie je uzatvorené len na základné živelné riziká a iné dôležité riziká opomína. Podobných prekvapení je viac.
Problém podpoistenia
V súvislosti s bytmi poisťovne rozlišujú poistenie nehnuteľnosti, poistenie hnuteľných vecí, ktoré sa v nej nachádzajú, poistenie zodpovednosti za škodu v súvislosti s vlastníctvom bytu, ako aj poistenie škôd spôsobených pri vedení domácnosti v byte či škody spôsobené v bežnom živote, napríklad v škole, obchode či na ulici.
Štandardom bývajú aj asistenčné služby, ktoré sú súčasťou poistenia budovy či domácnosti. Poisťovne ponúkajú spomínané poistenia čoraz častejšie ako kombinované poistenie. Napríklad v Allianz – Slovenskej poisťovni predstavuje až polovica poistných zmlúv kombinované poistenie domácnosti aj nehnuteľnosti.
Jednou z hlavných otázok, ktorú by mal poistenec riešiť, je výška poistnej sumy. „Napríklad pri rodinných domoch by mala táto suma zodpovedať cene, za ktorú je možné vybudovať dom s rovnakými parametrami a v rovnakej kvalite, ako mal poškodený alebo zničený dom,“ hovorí M. Bohunský. Pri bytoch by malo ísť o náklady na kúpu nového bytu rovnakej veľkosti a v rovnakej lokalite.
O výške poistnej sumy pri uzatváraní poistenia rozhoduje klient, pričom s jej stanovením mu poisťovne môžu pomôcť. Do úvahy treba zobrať aj to, z akých materiálov je nehnuteľnosť postavená a aké technické vybavenie má. „Časté sú fotovoltické panely alebo tepelné čerpadlá, ktoré môžu výrazne zvýšiť hodnotu budovy.
Ak klient nezohľadní toto vybavenie, môže sa stať, že pri totálnej škode mu poistné plnenie nebude stačiť na vybudovanie rovnakej nehnuteľnosti,“ konštatuje expert Allianzu. FinGo.sk sa najčastejšie stretáva s podpoistením pri rodinných domoch, týkalo sa 90 percent starých zmlúv. Pri bytoch to bolo 60 percent.
Pomôže indexácia
Pri poistení domácnosti treba zobrať do úvahy, aká je hodnota hnuteľných vecí, ktoré sa v nej nachádzajú. Nejde len o cennosti, ale aj o bežné veci. „Ak spočítate hodnotu elektroniky, spotrebičov, voľne stojaceho nábytku, ale aj oblečenia, obuvi, športových potrieb, bude to nemalá suma peňazí,“ hovorí M. Bohunský. V prípade, že sa v domácnosti nachádzajú aj umelecké diela, starožitnosti či šperky, tieto treba takisto započítať. Klient by si mal nastaviť poistnú sumu tak, aby si mohol po poistnej udalosti kúpiť rovnaké nové veci.
Nemá zmysel poistiť si budovu alebo veci v domácnosti na vyššiu sumu, ako je ich hodnota, pretože pri poistnej udalosti klient dostane plnenie len vo výške nákladov na opravu alebo obstaranie poškodených, zničených či odcudzených poistených vecí. Ceny sa však vyvíjajú v čase.
Rastú ceny stavebných prác a materiálov, preto poisťovne zahŕňajú do poistenia indexáciu – ak si ju klient vyberie, každý rok mu poisťovňa z dôvodu zvýšenia poistnej sumy zvýši cenu poistenia a s tým aj výšku plnenia v prípade škody. Rast poistnej sumy domácnosti a ceny poistenia sa odvíjajú od inflácie a spotrebiteľského koša.
Pokiaľ ide o staršie zmluvy, v ktorých možnosť indexácie zvolená nebola, poisťovne môžu z vlastnej iniciatívy pristúpiť k prehodnoteniu týchto zmlúv a navrhnúť klientom úpravu výšky poistných súm, aby ich majetok bol adekvátne krytý, hovorí odborník z Allianzu.
„Ak si niekto pred desiatimi rokmi kúpil byt za stotisíc eur, dnes má asi dvojnásobnú hodnotu. Ak si za ten čas v poistnej zmluve na nehnuteľnosť ani raz neupravil výšku poistnej sumy a nezvýšilo sa mu poistné, znamená to, že v prípade poistnej udalosti mu poisťovňa vyplatí omnoho nižšiu sumu, než možno očakáva,“ hovorí na margo indexácie riaditeľ pre neživotné poistenie spoločnosti FinGo.sk Jaroslav Krajňák.
Pokiaľ ide o cenu poistenia, klienti majú možnosť rozhodnúť sa, či sa v prípade škodovej udalosti budú nejakou sumou podieľať na pokrytí vzniknutých škôd alebo nie. Ak sa rozhodnú pre spoluúčasť, ktorej výšku si môžu určiť, poisťovňa im cenu poistenia zníži.
- Fotografie netreba
- Otázkou je, ako má klient v prípade škodovej udalosti, keď dôjde k poškodeniu či zničeniu vecí, preukázať, že ich vlastnil. Nie všetky poisťovne pri poistení súkromného majetku vyžadujú vyhotovenie fotodokumentácie poistených vecí. „Po poistnej udalosti vo väčšine prípadov ostanú nejaké zvyšky poškodených vecí, z ktorých je možné odvodiť ich hodnotu. Preukázanie hodnoty poistených vecí, samozrejme, urýchli vybavenie poistnej udalosti, nie je to však podmienka,“ hovorí expert Allianzu Michal Bohunský. Fotodokumentáciu vyžaduje Allianz len v špecifických prípadoch – pri poistení umeleckých diel, starožitností či zbierok vyššej hodnoty. (psch)
Majiteľ alebo nájomník
Štandardom je, že nehnuteľnosť v spojení s domácnosťou si poisťuje jej majiteľ. Tieto poistenia kryjú v prípade škody jeho majetok. Ak sa však obáva, že by mohol spôsobiť škodu na majetku niekoho iného, napríklad susedov, poisťuje si zodpovednosť za škodu.
Nájomník či iný obyvateľ bytu v prípade, že nie je jeho majiteľom, si samotnú nehnuteľnosť poistiť nemôže. Môže si však poistiť zariadenie domácnosti a spolu s ním zodpovednosť za škodu na byte či zariadení susedov. Kameňom úrazu je odlíšenie, kto nesie zodpovednosť, teda kto má byť poistený.
V poistení nehnuteľnosti a v poistení domácnosti, ktoré si uzatvára majiteľ, sú kryté škody spôsobené poistenými rizikami na poistenej nehnuteľnosti a hnuteľných veciach. Ak bude poistený majetok poškodený poisteným rizikom, napríklad vodou z vodovodu, nie je podstatné, kto škodu spôsobil. Poisťovňa ju uhradí.
„Ak však dôjde k poškodeniu majetku inej osoby, napríklad suseda, nastupuje poistenie zodpovednosti za škodu. A tu je dôležité, kto škodu spôsobil, či išlo o zodpovednosť vlastníka bytu z titulu vlastníctva alebo o zodpovednosť rodinného príslušníka či nájomníka, ktorý domácnosť obýva,“ hovorí M. Bohunský z Allianzu. „Ak ide o rodinného príslušníka, ktorý nežije v jednej domácnosti s vlastníkom bytu, je potrebné, aby mal vlastné poistenie zodpovednosti za škodu.“
Napríklad vytopenie susedov vodou z prasknutého radiátora spadá pod poistenie zodpovednosti vlastníka nehnuteľnosti. Za škody spôsobené pri vedení domácnosti, napríklad požiarom pri varení, zodpovedá nájomník, a preto aj nájomník by mal mať uzatvorené vlastné poistenie zodpovednosti za škodu.
Ďalšie dôležité správy
