Suverénne a dlhodobo najpopulárnejší stranícky politik krajiny bol pri voľbe prezidenta na hlavu porazený súperom, ktorý sa vyznačoval tým, že nemal politickú minulosť. Ak po dvadsaťdvaročnom pôsobení vo verejnom živote prehrá najdôveryhodnejší straník o 413 224 hlasov s kandidátom, ktorý nebol v žiadnej verejnej funkcii, tak to nie je len prehra Roberta Fica, ale aj porážka strany ako špecializovanej organizácie na získavanie dôvery a podpory.
To isté povedali aj komunálne voľby, lebo aj v nich uspeli najmä kandidáti, ktorí sa odtiahli od strán a hnutí. Pretože zastupiteľská demokracia nemôže fungovať bez elementárnej dôvery medzi voličmi a stranami, medzi zastupovanými a zastupujúcimi, konár, na ktorom sedíme, je hrozivo podpílený. Zabrániť jeho prelomeniu môžu iba verejní činitelia, ale je očividné, že občania a voliči ich musia do toho dokopať.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Na nedávnom narodeninovom sneme vládnej strany jej predseda o decembrových protestných mítingoch povedal, že ich organizátori sú farizeji, ale že Smer-SD nemôže protesty bagatelizovať, lebo „ľudia majú korupcie po krk a my ako vládnuca strana musíme zmeniť zdedené pravidlá a zvyklosti tak, aby sme ľuďom ukázali, že boj s korupciou myslíme úplne vážne“. Príležitosť na to, aby ukázala, že boj s korupciou myslí úplne vážne, mala vládna strana minulý týždeň. Ale opäť ju, ako obvykle, „prepásla“.
V novembri poslanci Smeru podporili vládnu novelu zákona, ktorá podľa R. Fica „automaticky vylučuje schránkovú firmu z verejného obstarávania na Slovensku“. Schválili ju dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, lebo vraj štátu hrozia „značné hospodárske škody, vyplývajúce z úniku veľkého objemu finančných zdrojov cez spoločnosti s nejasnou vlastníckou štruktúrou“. Odvtedy uplynuli tri týždne a poslanci mali na stole tender, pri ktorom veľký objem finančných zdrojov očividne uniká k spoločnosti s nejasnou vlastníckou štruktúrou.
To, čo vládni poslanci odsúdili a zákonom zakázali, v konkrétnom prípade obhajovali, lebo rovnako postupovala aj vláda i premiér. Poslanec Pavol Abrhan (KDH) sa ich preto logicky spýtal, ako môžu „na jednej strane byť proti schránkovým firmám a na druhej strane podržať ministra, ktorý finančné prostriedky posiela schránkovým firmám“. Ako každá schizofrénia, aj tá, ktorú si cieľavedome vypestovala a udržiava vláda, je patologická.
Premiér, ktorý chce len predstierať, že boj s korupciou myslí úplne vážne, by nemal zabúdať na svoje vlastné slová: Ľudia majú korupcie po krk.
