Lucia Šrámková: Meníme zmýšľanie politikov

Ekonómka Lucia Šrámková v rozhovore pre TREND hovorí o tom, prečo by sme sa mali zamerať na riešenia na trhu práce, na čo je dobré sledovať efektivitu výdavkov alebo prečo investičná výnimka pri dlhovej brzde nie je dobrý nápad. Nejde len o kritiku, do diskusie o tom, kde zohnať peniaze na potrebné investície v budúcnosti. Ponúka vlastný návrh.

Kde pokrivkáva trh práce

Podrobne sledujete ekonomický vývoj na Slovensku. Čo je podľa vás najsilnejšia stránka domácej ekonomiky?

V celom pokrízovom vývoji je našou silnou stránkou ekonomický rast. Slovensko patrí k lídrom približovania sa k ekonomickej úrovni vyspelých krajín. Dobrou správou je, že rovnako rástli príjmy v hornej a dolnej časti príjmového rozloženia obyvateľstva. Príjmové nerovnosti sa teda neprehĺbili. V iných európskych krajinách to bolo podľa čísel za roky 2009 až 2014 často naopak. Nedostatkom týchto ročných prieskumov je však to, že nezahŕňajú údaje o marginalizovaných komunitách.

Šrámková Lucia Zdroj: Maňo Štrauch

A najslabšia stránka?

V kontexte témy dovozu pracovnej sily zo zahraničia sú to problémy trhu práce. Darí sa nám znižovať dlhodobú nezamestnanosť, ale stále je priveľmi vysoká. To znamená, že domáca ponuka pracovných síl nie je v súlade s dopytom po pracovníkoch a ich zručnostiach.

Prístup ministerstva práce je taký, že sa opýtajú zamestnávateľov a potom tlačia na zmeny vo vzdelávacom systéme. Je to dobrý prístup?

Máme tu aj aktívne politiky trhu práce, no na tie dávame len jednu štvrtinu zdrojov v porovnaní s priemerom OECD. To je veľmi málo. Zároveň by sa dali využiť efektívnejšie: dnes ide väčšina na aktivačné práce, ale tie budúcej zamestnateľnosti ľudí nijako nepomáhajú. Vhodnejšie nástroje by boli vzdelávacie programy, tréningy pre dlhodobo nezamestnaných. V našej analýze sme ukázali aj to, že úrady práce s vysokou mierou nezamestnanosti nemajú dostatočné personálne kapacity, aby sa niečomu takémuto mohli venovať.

Šrámková Lucia Zdroj: Maňo Štrauch

Bude mať analýza úradov práce nejaký priamy dosah na politiku?

Bola to pilotná štúdia projektu Hodnoty za peniaze. Zahrali sme na ministerstvo práce smeč a aj po piatich mesiacoch čakáme, aká bude reakcia. Tento rok tému oživíme, pozrieme sa na efektivitu všetkých výdavkov rezortu práce. Predbežná správa by mala vyjsť v apríli. Konkrétne zmeny by sme chceli pretaviť do prerozdelenia výdavkov v rozpočte na rok 2018. Bolo by smutné, ak by projekt Hodnota za peniaze len vydával analýzy a nemal dosah na konkrétnu politiku. Je dôležité, aby aj jednotliví ministri použili vo svojom rozhodovaní zdravý sedliacky rozum.

Aktivačné práce budúcej zamestnateľnosti ľudí nijako nepomáhajú

Priestor na prepúšťanie vo verejnej správe

Tento rok sa podľa vašich výpočtov slovenská ekonomika začína prehrievať. Čo to znamená a ako by na to mala reagovať vláda?

Znamená to, že rozpočtová politika by jednoznačne mala začať pôsobiť na ekonomiku stabilizačne. Tak je to aj v rozpočtovom pláne na tento a ďalšie dva roky – štrukturálny deficit verejných financií sa má znižovať o vyše pol percentuálneho bodu HDP ročne. Ak sa pozrieme na samotné prehrievanie, prichádza najmä z trhu práce. Preto by aj vláda mohla svoju konsolidáciu sústrediť na racionalizáciu zamestnanosti vo verejnom sektore.

Šrámková Lucia Zdroj: Maňo Štrauch

Čiže vláda by mala prepúšťať?

Je tu priestor na to, aby bola štátna a verejná správa štíhlejšia. Neboli by však dobré paušálne škrty. Naše analýzy už ukázali napríklad to, že máme málo sestier alebo klientskych pracovníkov na úradoch práce. Naopak, náš pilotný projekt sa pozrel na samosprávy, kde by sa presunom kompetencií alebo zlučovaním obcí dal redukovať počet pracovných miest. Postupne sa chceme pozrieť na celú paletu verejného zamestnávania. Je to vlastne taká horizontálna analýza hodnoty za peniaze. Zlé je na tom to, že na to zatiaľ nemáme ideálne dáta, len na ne čakáme.

Rezort vnútra by vzhľadom na svoju veľkosť mal byť jediným kandidátom na revíziu svojich výdavkov

Ak máme veľké napätie na trhu práce, čo hovoríte na väčšie otvorenie trhu práce cudzincom?

Voľný pohyb osôb, teda pracovných síl v rámci Európskej únie, je základná sloboda, ktorú sme si vydobyli. Rozhodne by sme nemali robiť kroky proti nej. Je tu na to, aby bola Európa ako celok vo svete konkurencieschopnejšia. Čo sa týka prísunu pracovníkov z tretích krajín, bolo by pre nás v krátkodobom horizonte výhodné uvoľniť migračnú politiku a udržať si tak hospodársky rast. Ale podstatou by malo byť zameranie sa na kvalitu, mobilitu a dostupnosť miestnej pracovnej sily. A podporiť vzdelávanie.

Šrámková Lucia Zdroj: Maňo Štrauch

Mzdy už štvrtý rok rastú rýchlejšie ako produktivita práce. Čím to je?

Pomalý rast produktivity práce je problém na celom svete. Dá sa to vysvetliť tým, že je menej investícií, menej produktívneho kapitálu aj jeho cezhraničného presúvania. Jedna časť ekonómov hovorí, že je to výsledok nedostatočného agregátneho dopytu, teda slabšieho míňania ľudí, firiem a štátu. Druhá časť hovorí, že je to preto, že krajiny nerobili reformy, že máme strnulé trhy práce, starnúce obyvateľstvo alebo vysoké daňové zaťaženie.

No ak platí, že sa už prehrievame, tak asi nebude problém na strane dopytu, nie?

Áno, v prípade Slovenska sa prikláňam k druhému spomínanému táboru. V eurozóne sa však prehrieva aktuálne iba sedem krajín. K potrebným reformám u nás môžeme jednoznačne zaradiť investície do ľudského kapitálu, vzdelávania.

Je ešte u nás priestor na rast platov? Ak sa totiž pozrieme na ziskovosť firiem, tá rastie ešte rýchlejšie ako mzdy.