Čo vás chráni v práci pred vyhorením?
Možnosť obklopovať sa ľuďmi, ktorých mám rád a ktorí ma inšpirujú. Ktorí majú tiež túžbu po spoločnom úspechu a odmietanie hlúposti a intrigánstva. Je dokázané, že ľudia vedia dlhodobo pracovať aj 12 hodín denne, ak sa stotožnia so zmyslom svojej práce, osvoja si ciele, rešpektujú svojho nadriadeného a cítia sa v práci dobre. Naopak, pri práci v rozpore s hodnotami, názormi a tiež pri trvalom pocite nespravodlivosti dokážu ľudia vyhorieť aj vtedy, ak nepracujú ani povinných osem hodín. Žiaľ, častým smutným dôkazom tohto tvrdenia je verejná správa.
Ste viac na šport alebo umenie?
Oboje mi robí radosť. Nevenujem sa však ani jednému pravidelne, skôr len nárazovo. S manželkou chodíme radi do divadla. Tiež rád lyžujem a chodím do lesa. Na turistiku či poľovať, lebo som aj poľovník. Dakedy som sa snažil, ešte pred príchodom do práce, ísť si zaplávať. No raňajší pocit eufórie z plávania nahradil poobedňajší útlm, a tak som sa tohto potešenia radšej vzdal, aby ma to nelimitovalo v práci.
Pravidelne nešportujem, no chodím rád do hôr na turistiku a tiež poľujem. Zdroj: Archív Ľ. Lopatku
Ako vyzerá vaša nedeľa, ak nejdete do práce?
Nedele trávim rôzne. Ale existujú tu aj určité spoločné črty. Medzi ne patrí spoločný rodinný obed či návšteva obce Naháč – rodiska mojich rodičov. Ak som tam nebol už v sobotu. A tiež sa pripravujem na nasledujúci pracovný týždeň, čo mi často zaberie celé nedeľné poobedie až do neskorej noci v závislosti od okolností.
Čím ste posadnutý najviac, ale nie ste na to hrdý?
Neviem, či je to prejav posadnutosti, ale myslím si, že som poriadkumilovný človek. Poriadok mám rád vo firme, doma, ale aj vo svojom okolí a prekáža mi, ak niekto poriadkumilovný nie je. Nie som na to síce hrdý, ale určite sa za to nehanbím a neprekáža mi to.
Čo vás dokáže vytočiť do zúrivosti?
Už skoro nič, lebo v zúrivosti človek stráca sebakontrolu, zvýši sa mu krvný tlak a vec sa tým nevyrieši. Je mi však smutno z veľa vecí. Napríklad z toho, že celá slovenská spoločnosť je nastavená tak, že de facto nikto nikomu neverí. Prejavuje sa to aj tým, že musíme neustále nosiť nejaké písomné potvrdenia z úradu na úrad. V princípe existujú dva prístupu. Jeden vychádza z predpokladu dôvery a tvrdého postihu klamstva a podvodu. Druhý prístup je náš rýdzo slovenský, keď nikto nikomu neverí, a keď aj niekto oklame či podvedie, tak sa mu to ľahko „prepečie“. Takto sú potrestaní všetci čestní a poctiví na úkor podvodníkov a špekulantov.
Rada, ktorá vám v živote najviac pomohla?
Často sa mi vybavujú životné múdrosti mojej nebohej babky, v ktorých je v koncentrovanej podobe opísaný celý ľudský život. Napríklad v poslednom čase som sa viac ráz ocitol v situácii, keď sa mi pripomenulo, že: „Lepšie je s múdrym plakať, ako so sprostým sa smiať.“
Ste ranné vtáča alebo radšej dokončujete projekty v noci?
Dlhodobo som si myslel, že som skôr „sova“ ako „škovránok“, ale vekom sa to asi mení. Celkom iste som produktívnejší ráno, ale platí to len za predpokladu, že vstávam v bežnom čase, nie napríklad o štvrtej.
Akú zručnosť či schopnosť by ste si priali, ak by ste boli superhrdinom?
Schopnosť vidieť, čo sa stane, aspoň 24 hodín vopred, ak už nie viac.
Ľuboš Lopatka (56) Vyštudovaný strojár bol krátko po revolúcii aj námestníkom ministra privatizácie. Od roku 1992 pracoval v manažmentoch súkromných spoločností z oblasti kartografie, stavebníctva i papiernictva. S nástupom vlády Ivety Radičovej prijal ponuku viesť Sociálnu poisťovňu. V rokoch 2013 až 2017 šéfoval sieti slovenských nemocníc skupiny Penta. Od úvodu tohto roku je novým šéfom Výskumného ústavu zváračského.