Ľubomír Andrassy: NKÚ má politikom vystavovať vysvedčenie

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy v rozhovore pre TREND približuje zmeny fungovania inštitúcie za jeho pôsobenia a spôsob, ako by mal štát efektívne bojovať s korupciou.

Kam sa posunul NKÚ za posledné roky?

Za ostatných päť alebo sedem rokov sa zásadne zmenilo vnímanie NKÚ zo strany politikov. Už to nie je inštitúcia, ktorá by prišla na konkrétne ministerstvo a preverovala by, či úradníci na najnižšej úrovni dobre vystavili dokumenty či dobre účtovali pohonné látky. Sú to rutinné veci, ktoré spravidla vykonávajú radoví zamestnanci.

Sú to rozhodujúce veci, ktoré sa dejú na vyšších poschodiach pyramídy – o čom rozhodujú vrcholoví manažéri alebo až vrcholoví politici, to bolo v minulosti mimo hľadáčika a záujmu Najvyššieho kontrolného úradu SR. Upriamili sme pozornosť NKÚ na rozhodnutia, ktoré sú strategické, ktoré robia ministri, štátni tajomníci, generálni riaditelia, riaditelia štátnych podnikov, štátnych akcioviek.

Čo na nich skúmate?

Posudzujeme z hľadiska nielen zákonnosti, ale aj z hľadiska hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti, ako nakladajú s verejnými, európskymi financiami, majetkom. A či stratégie, na ktoré sa vynaložili nemalé verejné finančné prostriedky, majú hlavu a pätu, či podľa nich aj fungujú, či sú dostatočne finančne kryté.

Prečo sa zmenilo vnímanie NKÚ najmä zo strany politikov?

Lebo výstupy našich kontrol už nesmerujú k radovým zamestnancom a ich menším pochybeniam, ale k strategickým kľúčovým rozhodovaniam politikov. Najvyšší kontrolný úrad vystavuje politikom vysvedčenie, či to, čo prezentovali vo voľbách, čo dostali do programového vyhlásenia, k čomu sa Slovenská republika zaviazala, pokrývame z hľadiska verejných financií, či to pokrývame dostatočne a či v rámci týchto kľúčových programov nedochádza k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami.

Od politikov zaznelo, že chodíte možno príliš do minulosti namiesto toho, aby ste reagovali na aktuálne veci. Ako vnímate takúto kritiku?

Kontrola je skúškou správnosti. Aj v škole na prvom stupni nás na matematike učili, že až keď som vypočítal príklad, robil som skúšku správnosti. Skúšku správnosti nemôžete urobiť ani v polčase, ale nemôžete ju urobiť ani skôr, ako máte výsledok. Aj kontrola z hľadiska takej inštitúcie, akou sme my, je ex post.

Pozeráme sa na veci s dvoj- až trojročným odstupom. Ale ak realizujete veľký strategický projekt, máte nejakú stratégiu, ktorá má horizont piatich, desiatich, pätnástich rokov, samozrejme, že sa na takúto stratégiu pozeráme aj v polčase alebo v jej priebehu, ale vždy musí byť ukončená nejaká epizóda, nejaká etapa, aby sme vedeli zhodnotiť, či to, čo sa deklarovalo, sa aj dosiahlo alebo nie.

Kde vidíte najväčšie zlyhávanie štátu?

Najpodstatnejšia kontrola, ktorá nám zlyháva, je vnútorná kontrola v rámci štátu. Za ostatných desať rokov je najviac degradovaná oblasť vnútornej kontroly. Úplne sme zdecimovali jej systém – dostali sme ho na úroveň len akéhosi kontrolovania zaúčtovania, nezaúčtovania peňazí, existencie, neexistencie štyroch očí pri kontrole z hľadiska základnej finančnej kontroly.

Kontrola dnes nie je len o tom, či ste v rozpočte peniaze mali alebo nemali, či ste urobili verejné obstarávanie v súlade so zákonom alebo nie. Ale načo bude niekomu v lese GLS Mercedes, keď vie použiť akékoľvek auto nižšej alebo strednej triedy? Načo bude nemocnici CT so špecifikáciami, ktoré nie je schopná využiť. Keď verejné obstarávanie vyhrali tí správni, tak sa, samozrejme, nakupovali miliónové zdravotnícke prístroje a tie po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch ostali v pivnici, lebo nemocnica nemala na náhradné diely.

Predmet kontroly sa teda za posledné roky výrazne zmenil?

Keď sme štartovali výkonnostné kontroly, ktoré súvisia práve s tým, čo som hovoril, išli sme do toho pomaly a odhaľovali sme len problémy, ktoré boli na povrchu. Kontroly robíme čím ďalej, tým dôslednejšie. Uplatňujeme pri nich štandardy, ktoré uplatňujú všetky moderné najvyššie kontrolné inštitúcie sveta. V rámci výkonnostných kontrol postupujeme podľa metodiky a podľa štandardov, ktoré sú celosvetovo rešpektované.

Keďže raz za dva roky podstupujeme hodnotenie kvality, keď nás hodnotia iné kontrolné inštitúcie, ktoré vedia, čo je naším poslaním, vystavujú nám vysvedčenia, či to robíme dobre alebo nie, či dodržiavame metodiku, postupy a princípy ako máme, tak si nemôžeme dovoliť prispôsobovať postupy, metodiku tak, ako nám to vyhovuje.

Ako vnímate obvinenia politikov, že kontroly robíte tendenčne?