Lívia Vašáková: Únia je ľahkým terčom populistov

TREND sa rozprával s azda najangažovanejšou zamestnankyňou zastúpenia Európskej komisie na Slovensku: ekonomickou radkyňou Líviou Vašákovou.

Priama otázka: načo je dobré Zastúpenie Európskej komisie v Bratislave?

Zastúpenia sú v každej členskej krajine, niektoré veľké štáty majú dokonca viaceré. Fungujú ako oči, uši a ústa Európskej komisie. Majú dve hlavné úlohy: komunikácia so zainteresovanými stranami – verejnou správou, podnikateľmi, médiami v členskom štáte, kde vysvetľujú európske politiky. Druhá časť je reportovanie naspäť do centrály v Bruseli. O tom, čo sa tu deje, aby mali správne informácie.

Eurofondy sú na Slovensku spájané s veľkou korupciou. Čo robí komisia pre to, aby to tak nebolo?

Eurofondy sú pre Slovensko obrovskou príležitosťou. Alokácia na aktuálne sedemročné obdobie je 15,3 miliardy eur a sú k dispozícii aj ďalšie nástroje. V situácii, že sa nám investície v ekonomike od krízy prepadli, je to dôležitá možnosť tento pokles kompenzovať. Ale nábeh čerpania je znovu veľmi pomalý. Ku koncu vlaňajška bolo zazmluvnených okolo 20 percent a vyčerpané len tri percentá celkovej sumy.

Čiže opakujeme scenár z predchádzajúceho rozpočtového obdobia?

Zdá sa, že áno. Ale máme tu aj zmeny, ktoré môžu pomôcť, napríklad samostatný úrad pre investície pod podpredsedom vlády Petrom Pellegrinim.

A čo robí komisia na sledovanie efektívnosti míňania týchto zdrojov?

„Viac ako polovica slovenských manažérov v prieskume Eurobarometer uviedla, že korupcia im zabránila zúčastniť sa verejnej súťaže alebo získať zákazku.“

Eurofondy fungujú v rámci zdieľaného manažmentu s miestnymi orgánmi. Komisia nastavuje smerovanie operačných programov a projektová úroveň je už na členských štátoch. Brusel potom má už len veľmi malé možnosti, ako do toho zasahovať. To si väčšina ľudí neuvedomuje. Máme tam aj podmienky čerpania: napríklad požiadavka prijatia novely zákona o verejnom obstarávaní, o podpore malých a stredných podnikoch či o štátnej službe. To sú možnosti, akými Brusel tlačí na štrukturálne reformy na Slovensku.

Rozpočtová zodpovednosť

Komisia má tiež sledovať pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je však v tomto príliš mäkká aj v prípade Slovenska. Takýmto prístupom asi nebudeme pripravení na ďalšiu krízu.

Ja si myslím, že sme lepšie pripravení na ďalšiu krízu. Predtým sme na európskej úrovni mali len veľmi málo informácií o jednotlivých ekonomikách. Hospodársky rast má byť tento rok vo všetkých krajinách pozitívny, klesá nezamestnanosť a zlepšujú sa verejné financie. V kríze boli viaceré krajiny nútené konsolidovať a vďaka tomu máme teraz lepšie fiškálne parametre ako niektoré iné ekonomiky sveta [napr. USA, pozn. TREND].

Ale pravidlá rozpočtovej zodpovednosti sa nie vždy dodržiavajú.

Komisia zdôrazňuje inteligentné používanie pravidiel. Cieľom nie sú pokuty, ale reformy.

Kto posúdi, čo je „inteligentné“ používanie pravidiel, napríklad pri sankcionovaní ich porušovania?

Krajiny, ktoré majú problém s dodržiavaním Paktu stability a rastu, sa zaviazali k výrazným reformám. V prípade Grécka boli naozaj ďalekosiahle. Grécky primárny prebytok verejných financií sa vlani dostal citeľne nad požadovanú úroveň. Fiškálne pravidlá sa menili, aby boli flexibilné, napríklad pre spomínané investície a štrukturálne reformy, ale aj výdavky spojené s teroristickými hrozbami, utečeneckou krízou.

Korupcia

Nedávno ste vydali obsiahlu správu o Slovensku. Čo sú podľa komisie najväčšie problémy krajiny?

Vidíme kontrast medzi dobrými makroekonomickými ukazovateľmi, ktoré sa však len pomaly premietajú do zvýšenia kvality života občanov. Problematické je zdravotníctvo, školstvo, kvalita verejnej správy, verejné obstarávanie, neefektívne súdnictvo, často sa meniace zákony, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie. Hovoríme aj o výrazných strednodobých rizikách pre verejné financie. Hlavne v dôsledku demografického vývoja – nárastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť a penzie. Ten bude jeden z najrýchlejších v EÚ. Plus ak chceme v životnej úrovni dobiehať Západ, musíme prejsť z hospodárskeho modelu založeného na lacnej pracovnej sile na inovatívny model zameraný na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.