Lietanie na infúziách

Keď sa laik pozrie na krátku históriu samostatného slovenského letectva, musí si položiť otázku, či je krajina v srdci Európy prekliata. Zatiaľ tu žiadna domáca spoločnosť nedokázala biznisovo uspieť. Nedávny pád Air Slovakia, ako najstaršej a vôbec najdlhšie fungujúcej leteckej spoločnosti so sídlom na Slovensku, je iba ďalším pomníkom na ceste k snahe naučiť Slovákov lietať. Ako Air Slovakia, tak aj pred nimi Seagle Air a dlhový rekordér SkyEurope nikdy nedokázali lietať v zdravom trhovom prostredí: dumpovali ceny, v posledných rokoch či mesiacoch svojej existencie neplatili poplatky slovenským letiskám, odvody Sociálnej či zdravotným poisťovniam. Tie ich tak úverovali.

Z vývoja konkurzov spoločností je zrejmé, že na nedoplatky môžu tieto inštitúcie, ako aj iní dodávatelia a možno aj zamestnanci, zabudnúť. Diery v štátnych inštitúciách sa zaplátajú z rozpočtu. Teda z daní, čo znamená, že sa na letecké pokusy poskladá celý národ. Za istý druh pomoci tiež možno považovať aj politické zásahy do fungovania spoločností. No ani lobing a politicky dohodnuté istenie nedokázali či už zo Seaglu alebo z Danubu urobiť trhovo úspešné tituly. Nepomohlo im ani to, že patrili do záujmových sfér Jána Slotu či Vladimíra Poóra.