Liečia to, čo zarába

Nové prevratné lieky, ktoré posielali obávané choroby do kníh dejepisu, pribúdajú čoraz skromnejšie. Zlatá éra farmaceutického biznisu trvajúca od začiatku predminulého storočia do polovice minulého zapadá prachom. Vedci v nej napríklad antibiotikami vymazali bakteriálne choroby, prišli s antidepresívami, inzulínom či vakcínami proti chrípke. No časy sa zmenili. Zdravotníctvo síce ďalej predlžuje vek ľudí, no mnohé choroby vie maximálne tak spomaliť.

Farmaceutickým koncernom zameraným na originálne lieky ich ospalejší vývoj skresáva zisky. Reagujú zmenami svojich biznis stratégií.

Dopredu bez noviniek

Pohľad pod pokrievku farmaceutického biznisu hovorí, že giganti brandže sa bránia nielen lanárením vývojárskych kapacít, ale aj sériou praktík, ako zisky zo starších liekov zachovať čo najdlhšie. Platí totiž, že po desiatich rokoch na trhu stráca originálny liek patentovú ochranu a môže ho kopírovať ktorýkoľvek výrobca ako takzvané generikum. Originálni producenti sa to snažia všemožne sťažiť.

TREND oslovil kvôli tejto téme centrály globálnych koncernov, no o podpultových praktikách a ani o dôvodoch spomalenia vývoja predstavitelia vedenia Roche, Pfizeru či Sanofi diskutovať nechceli. Po počiatočnom záujme sa odmlčali a Novartis po týždni zvažovania odpísal lakonicky „tentoraz nemáme záujem“. No oficiálne i neoficiálne rozhovory TRENDU s ľuďmi okolo farmabiznisu ozrejmili viacero príčin ospalejšieho prísunu nových liekov i grifov, ktorými sa veľkí hráči snažia udržať si zisky. Odkryli aj fenomény, ktoré menia nielen farmaceutický biznis, ale aj celú starostlivosť o pacientov.

„Posledné desaťročia sme sa v brandži už neposúvali na úplne iné levely ako dakedy,“ hovorí obchodný riaditeľ modranskej vývojárskej dcéry nemeckej firmy Hameln Marian Takáč. Nemecká matka je síce generickým výrobcom, teda produkuje lacnejšie náhrady originálnych liekov s vypršanou dobou ochrany, no jej ľudia, prirodzene, sledujú aj originálnych výrobcov.

Dekan bratislavskej Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského Ján Kyselovič však nesúhlasí s tým, že by farmácia začala prešľapovať na mieste. „Prevratné lieky skutočne až tak nepribúdajú. No tie známe stále zlepšujeme. Robíme ich bezpečnejšími,“ zdôrazňuje. Pred dvadsiatimi rokmi sa vedelo, že ak človek berie viac ako tri lieky, má to na neho aj negatívne účinky. Dnes starší pacienti berú aj viac ako desať liekov a neubližujú im, dodáva.

Pripomína, že lepšie využívanie liekov zvyšuje dĺžku života ľudí. „Pred sto rokmi sme sa dožívali v priemere 37 rokov. Dnes skoro 80 rokov. A to krivka najdynamickejšie rastie v posledných dvadsiatich rokoch,“ pokračuje J. Kyselovič. V uplynulých desaťročiach podľa neho vedci prišli na to, ako choroby v našom organizme vznikajú a čo by na ne mohlo zaberať. To pomôže hľadaniu nových liekov.