Lídri únie v Bratislave záplaty na diery v lodi nenašli

Práve demonštrácia jednoty a odhodlanie plaviť sa spoločne ďalej do budúcnosti mali byť hlavnou správou neformálnej vrcholnej schôdzky EÚ27, teda bez britskej účasti, v Bratislave. Spoločne s veľmi jednoznačným odkazom, že nie je možné dopustiť návrat chaosu, ktorý vlani na hraniciach Európskej únie aj vnútri členských krajín vyvolala migračná kríza.

Cez palubu sa rozhodli skočiť taliansky premiér Mario Renzi a jeho maďarský kolega Viktor Orbán, ktorí výsledky schôdzky ešte v piatok večer verejne skritizovali.

„Krok vpred, ale veľmi malý. Príliš malý,“ zhodnotil taliansky premiér Matteo Renzi závery bratislavskej schôdzky. Zdroj: Profimedia.cz

Oficiálne však bolo snaženie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, šéfa Európskej rady Donalda Tuska aj predsedu slovenskej vlády Roberta Fica korunované úspechom. Aj keď o samit EÚ v pravom zmysle slova ísť nemohlo a ani nešlo. O usporiadaní bratislavského stretnutia bolo rozhodnuté len pár dní po júnovom britskom referende, ktoré rozhodlo o budúcom konci členstva Spojeného kráľovstva v európskom bloku.

V júni sa lídri dohovorili, že v septembri v Bratislave preberú ďalšie smerovanie európskej integrácie po brexite, pozvaná tak nebola britská premiérka Theresa Mayová. Nakoniec však stretnutie v slovenskej metropole lídri ostatných únijných štátov využili na niečo trochu iné, než je debata o budúcnosti vzdialenej najmenej dva roky. Využili ju na divadlo pre európsku verejnosť, aj keď možno v danej chvíli potrebné. Je však otázka, či si celodenné predstavenie oná verejnosť nejako zásadnejšie všimla.

Nechuť k zásadným zmenám

A. Merkelová, D. Tusk a aj slovenské predsedníctvo sa v intenzívnych prípravných kontaktoch pred samotným rokovaním na Bratislavskom hrade totiž pokúsili pripraviť jednoznačnú demonštráciu únijnej jednoty, jej sústredenia sa na pozitívne témy a prezentáciu spoločného odhodlania rýchlo začať riešiť to, čo skutočne páli európskych občanov.

S D. Tuskom stručne povedané: vrátiť do EÚ nádej. Toto smerovanie napokon opísal už v nezvyčajne dlhom otvorenom liste, ktorým členov Európskej rady na Slovensko pozval: „Ľudia v Európe chcú vedieť, či udalosti a procesy, ktorými sú zahltení, v ktorých sa neorientujú a ktoré ich niekedy desia, sú politické elity schopné dostať pod kontrolu. Mnoho ľudí, a nie iba v Spojenom kráľovstve, si teraz myslí, že účasť v Európskej únii ide proti stabilite a bezpečnosti,“ napísal.

A. Merkelová už nie je v pozícii nekorunovanej kráľovnej svetadielu

Na inom mieste textu dal tiež pomerne jednoznačne najavo, že politickú agendu v Únii majú určovať hlavné mestá členských krajín a európske inštitúcie by mali prispievať k ich napĺňaniu. Práve otázka vzťahu hlavných miest a inštitúcií EÚ by pritom mohla byť témou na úvahy o nejakej väčšej reforme spoločnej Únie.

Napriek prípravným výstrelom z Budapešti a Varšavy sa však nakoniec ukázalo, že v danom stave nie je v bloku chuť púšťať sa do debát o zmenách základných zmlúv a podoby fungovania celej európskej konštrukcie. To by sa totiž zrejme potrebná jednota predvádzala ešte oveľa horšie.

Autori programu bratislavskej schôdzky sa pokúsili pripraviť jednoznačnú demonštráciu únijnej jednoty Zdroj: TASR/Michal Svitok

Cestovná mapa...

Od európskych politikov v dňoch pred Bratislavou, ale aj priamo pred bránami ostro stráženého Bratislavského hradu niekoľkokrát zaznelo, že Európska únia je v krízovej situácii, prechádza nepokojnými časmi a podobne. Spory sú známe a nie je ich málo – prístup k migrácii rozdeľuje Úniu na západ a východ, stredomorské krajiny majú iný pohľad na rozpočtovú zodpovednosť než sever EÚ a výpočet sa tým nekončí.

A. Merkelová už nie je v pozícii nekorunovanej kráľovnej svetadielu. Spoliehať sa musí na spojenectvo predovšetkým s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandeom, ktorý je však v domácej politike oslabený.

Tuskova predstava o programe v Bratislave bola, že predpoludním, pred plavbou na lodi spojenou s obedom, sa budú preberať príčiny neutešeného stavu Európy a popoludní potom hľadať cesta, ako z neho von. Podľa diplomatov sa mu však predpoludňajšia „otvorená a úprimná diskusia“ o príčinách krízy do určitej miery vymkla z rúk a debata tak nakoniec bola oveľa menej štruktúrovaná.

Podľa výsledkov schôdzky, zhrnutých do „bratislavskej cestovnej mapy“, európskych občanov najviac trápi