Ponúkame výber správ z printovej rubriky Slovensko a svet Týždenníka TREND.
Strana SaS sa, naopak, spolieha na zlepšovanie podnikateľského prostredia a zamerala by sa v prvom rade na poľnohospodársku prvovýrobu. V televíznej diskusii to uviedli predseda SaS Richard Sulík a poslanec za Smer-SD a exminister financií Ladislav Kamenický. Šéf liberálov vidí prvotnú príčinu vysokej inflácie v podpore Grécka a ďalších štátov juhu Európy nákupom štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou počas finančnej krízy.
„Za posledných desať rokov Európska centrálna banka vytlačila osemtisíc miliárd eur,“ upozornil. „Samozrejme, že inflácia musela jedného dňa prísť,“ dodal. Inflácia sa podľa R. Sulíka nedá zastaviť zo dňa na deň, no je možné tlmiť jej dôsledky podporou zraniteľných skupín. Z dlhodobého hľadiska chce SaS podporovať podnikateľské prostredie tak, aby výroba bola lacnejšia, čo by malo zabezpečiť pokles inflácie.
L. Kamenický pripomenul, že Slovensko má 15,1-percentnú infláciu a zdražovanie potravín na úrovni až 29 percent. Jednu z príčin vidí vo vysokých maržiach obchodných reťazcov, ktoré sa podľa neho na Slovensku majú „ako prasce v žite“. Jeho strana navrhuje urobiť kroky, „aby sa reťazce podieľali na tom, aby sa znížili ceny potravín“. Smer-SD by chcel presmerovať aj časť financií z plánu obnovy na podporu potravinovej sebestačnosti SR.
Päť automobiliek, to si pýta baterkáreň
Výroba moderných batérií by na Slovensku, kde je už päť výrobcov automobilov, mala určite existovať. Na margo zasadnutia Európskej aliancie pre batérie v Bruseli to uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Peter Švec. „Pre nás je to silná a dôležitá téma a zvažovanie, či umiestnime investície na výrobu batérií, je veľmi aktuálne,“ povedal s tým, že Slovensko má viacero ponúk na takéto investície. V EÚ sa o téme vedú diskusie aj vo svetle nového amerického protiinflačného zákona IRA, ktorý podporuje masívne investície do zelených technológií.
Rozpočet v rozklade, z legislatívy džungľa
Štátny rozpočet je v rozklade a samosprávy budú mať o pár mesiacov kardinálny problém so svojim financovaním, lebo príjmová časť ich rozpočtov je nadhodnotená. Uviedol to predseda Združenia miest a obcí Slovenska Branislav Tréger po stretnutí s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomírom Andrassym. Ten kritizoval obchádzanie samospráv pri prijímaní zákonov. „V SR v týchto dňoch vrcholí legislatívna džungľa a dostávame sa asi do najväčšieho pralesa za ostatných 30 rokov,“ povedal v tejto súvislosti.
Nejasná správa o povahe inflácie
Výrobné firmy v eurozóne vlani podľa údajov spoločnosti Refinitiv výrazne zvýšili prevádzkové marže. Možno práve to poháňa infláciu, myslia si nie-ktorí analytici. Problémom sa údajne zaoberala Rada guvernérov ECB na výjazdovom zasadnutí pri jazere Inari a mohlo by to zmeniť jej postoj k zvyšovaniu sadzieb.
Veterný park pri Piešťanoch
Na ploche takmer 300 hektárov pri obci Drahovce pri Piešťanoch plánuje Slovenský plynárenský priemysel postaviť veterný park. Bude mať sedem veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom do 50,4 MW. Výstavba by sa mala začať v roku 2025. Hlavným pozitívom zámeru podľa investora je splnenie cieľa SR viac využívať obnoviteľné zdroje a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
Slovenské ženy stále príliš zaostávajú v platoch za mužmi
Ženy na Slovensku zarábajú priemerne takmer o pätinu menej ako muži. Najväčšie rozdiely sú vo finančníctve a IT a naopak, minimálne sú v administratívnych službách. V analýze pri príležitosti Medzinárodného dňa žien na to upozornila finančná analytička Eva Sadovská. Priemerná mzda ženy na Slovensku bola podľa údajov Štatistického úradu SR za rok 2021 o 17,8 percenta nižšia ako muža. Tento rozdiel sa v priebehu rokov o niečo znížil, ešte v roku 2011 zarábali ženy priemerne až o 24,2 percenta menej ako muži.
„Jedným z dôvodov je kratší pracovný čas a s ním súvisiaca nižšia suma na výplatnej páske, ktorá sa týka viac žien ako mužov. Na podobne veľké platové nerovnosti upozorňuje aj Eurostat, ktorý porovnáva priemerné zárobky za hodinu. Podľa týchto dát je rozdiel medzi mzdami mužov a žien takmer sedemnásť percent, čo je v rámci EÚ piaty najvýraznejší rozdiel,“ priblížila E. Sadovská. Najväčší rozdiel medzi platmi, viac ako 22 percent, je vo veku 35 až 44 rokov.
Zákaz spaľovacích motorov si vyžiada investície do elektriny
Plánovaný zákaz predaja nových osobných automobilov so spaľovacím motorom po roku 2035 a prechod na elektromobilitu výrazne zvýši spotrebu elektriny na Slovensku a vyžiada si nové investície do distribučnej sústavy. Elektrická sieť už v súčasnosti nestačí na dostatočný počet nabíjacích staníc, zhodli sa experti oslovení TASR.
Obmena osobných automobilov za elektromobily by podľa Ministerstva hospodárstva SR zvýšila ročnú spotrebu elektriny viac ako o tretinu. Podľa skôr vydanej analýzy elektromobility rezort očakáva, že pri päťpercentnom podieli elektromobilov v roku 2030 by spotreba elektriny vzrástla o dve percentá. Ak by sa teda vymenili všetky autá za elektromobily, vzrastie spotreba a distribúcia asi o 40 percent, teda o 12 terawatthodín ročne, čo je takmer celá produkcia troch jadrových blokov.
Zložité finančné prostredie EÚ
Budovanie finančného prostredia európskych inštitúcií za desaťročia vytvorilo nesúrodú konštrukciu, v ktorej chýba systém vyvodzovania verejnej zodpovednosti. Vyplýva to zo správy Európskeho dvora audítorov. Stredobodom je rozpočet EÚ, jeho súčasťou je však aj čoraz väčší počet mimorozpočtových a hybridných nástrojov.
Počet novovytvorených nástrojov sa pritom za posledných 15 rokov znásobil. Európsky parlament už skôr charakterizoval finančné prostredie EÚ ako galaxiu fondov a nástrojov okolo rozpočtu EÚ. Audítori odporúčajú vyvinúť väčšie úsilie o ich konsolidáciu.
1,7 percenta
Hrubý domáci produkt Slovenska v roku 2022 vzrástol v stálych cenách (sezónne neupravený) o 1,7 percenta a dosiahol nominálny objem 107,7 miliardy eur. Bol súčasne o 1,2 percenta vyšší ako tesne pred pandémiou v roku 2019.
- 7,6 percenta
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v poslednom štvrťroku minulého roka vzrástla medziročne o 6,5 percenta na 1 418 eur. Vzhľadom na infláciu sa však reálna mzda prepadla o 7,6 percenta.
4,7 miliárd dolárov
Petrochemická skupina MOL, do ktorej patrí aj bratislavská rafinéria Slovnaft, zaznamenala v roku 2022 zisk v parametri čistá CCS EBITDA vo výške 4,702 miliardy dolárov. Medziročne sa zvýšil o viac ako 33 percent.
910 miliárd eur
Častejšie extrémne prejavy počasia v dôsledku klimatickej zmeny by mohli Nemecko do roku 2050 stáť 910 miliárd eur pri scenári bez akýchkoľvek adaptačných opatrení. Ukázali to výsledky štúdie, ktorú si objednala vláda.
Ďalšie dôležité správy
