Ukázať rovnakého komparzistu v rôznych kostýmoch a vzbudiť dojem davu je filmársky trik, ktorý pomocou ilúzie šetrí produkčné náklady. Niečo podobné sa na Slovensku darí spoločnosti Samsung.
Jedna z najväčších firiem v krajine prezentuje investíciu, ktorá má vytvoriť tisíc pracovných miest. V čase návratu krízy a nezanedbateľnej nezamestnanosti to vyzerá ako skvelá správa. A žiadosť Kórejčanov o podporu od štátu ako pragmatická súvislosť. Tých 28 miliónov eur je dosť, no investícií so štvorciferným počtom pracovných miest veľa nechodí. Podobne relativizujúcich odôvodnení je tiež dosť. No niečo nie je v poriadku. O tisícke nových džobov v Samsungu sa už hovorilo, pred rokom. S pochvalou „bez stimulov“. Rovnaká tisícka pracovných miest je tu znova, no už to nemá byť zadarmo. Podľa zatiaľ známeho scenára Samsung postupne preberá časť výroby od dodávateľov, ktorí omnoho viac ľudí vyhodili. A keď sa do toho objaví informácia, že firma sa mohla aj zbaliť a presunúť výrobu niekam, kde je lacnejšie, mierne paranoidnému pozorovateľovi by to mohlo pripadať ako spravodajská hra. Najmä ak sa investor ohradí a chybičku krásy –žiadosť o stimuly „na udržanie na Slovensku“– zmení na novú investíciu.
Aj v rámci programu „práca za stimuly“ sa pri podpore veľkých investorov počíta s pracovnými miestami u dodávateľov. Ak si firma v podstate vypýta peniaze na výrobu, ktorú preberá od dodávateľov, je zrejme zmluvne prípustné, no nemorálne repete.
Firma koná pragmaticky. Vážnejšie je, že politici na túto účelovú hru okamžite skočili – a vytvárajú precedens. Je smutný paradox, že odvahu odmietnuť neukázali práve ministri Jozef Mihál a Juraj Miškov, ktorí sa prezentujú ako liberáli a bojovníci proti štátnym zásahom do biznisu. Na to, aby opustili svoje presvedčenie, stačilo málo. Voľby na dohľad.
