Lezenie ako zábava i výzva

Už v detstve, ale aj v dospelosti. Keď sa naučíme zdolávať výzvy v športe, prekonávať samých seba, ľahšie sa nám budú zdolávať prekážky v živote, v jeho každodennosti. Hranica toho, „čo ešte zvládnem“, sa dá posúvať a posúvať...

Nová skúsenosť pre začiatočníka

Programátor Ján Neuročný si vyskúšal lezenie v bratislavskom lezeckom centre K2: „Nemyslel som, že lezenie môže byť až taká zábava. Dokonca som ani nikdy neplánoval, že by som si išiel lezenie vyskúšať. Ale bol som pozvaný, a tak som súhlasil. Urobil som dobre. V prvom rade ma lezecké centrum prekvapilo svojimi rozmermi a výškou. Všade dookola boli steny so stovkami trás a tisíckami rôznych farebných úchytov. Väčšina z nich sa mi ako laikovi zdala na prvý pohľad nezdolateľná. Veď tie steny doslova na vás padajú. To boli moje prvé dojmy. Potom prišiel inštruktor, začal nám všetko vysvetľovať, urobili sme si základný kurz lezenia pre začiatočníkov. Naučil som sa viazať osmičkový uzol, nasadiť si lezecký úväz a hlavne, ako sa naviazať na lano a ako bezpečne istiť iných. Už počas inštruktáže sa začal môj názor na lezenie meniť. Zrazu som to chcel čím skôr vyskúšať, ale najprv sme museli preukázať, že sme pochopili zásady lezenia a hlavne istenia. Potom sme začali liezť. Istili sme sa navzájom za dozoru inštruktora. Ako neskúsený lezec som skúsil ľahkú trasu. Chvíľu trvalo, než som prišiel na spôsob, ako liezť, ako a kam klásť ruky, nohy, ale potom už to išlo samo. Keď som bol vo výške okolo 10 metrov, začali sa vo mne miešať nové pocity, príjemná úľava zo zdolania steny, prázdno podo mnou a rešpekt z cesty dolu. Bolo treba sa pustiť úchytov a plne sa spoľahnúť na toho, kto ma zdola istí. Potom som sa už na každú stenu začal pozerať ako expert. Kam budem dávať nohy a kam ruky? Do akej výšky ju asi zdolám? Bol to naozaj zážitok, ktorý stál za to. Zábava, adrenalín a takisto nová skúsenosť. Odteraz sa budem na lezenie pozerať úplne inak a určite si to ešte zopakujem.“