Najhoršie obdobie v dejinách, tisíce prepustených ľudí a nejasná budúcnosť. Reč je o leteckom priemysle, leteckých spoločnostiach a ich situácii na trhu počas pandémie koronavírusu. Skutočne neexistuje obdobie, keď by tento priemysel dostal takú tvrdú ranu ako teraz.
Svedčí o tom svetová situácia aero-línií alebo spoločností, ktoré sú dodávateľmi pre letectvo. Slovensko nie je výnimkou. V júli sa podarilo najväčšiemu letisku na Slovensku v Bratislave vypraviť zhruba 16-tisíc cestujúcich, čo je približne päť percent z obvyklého počtu cestujúcich v tomto mesiaci.
Straty letiska sa odhadujú rádovo na niekoľko stotisíc eur. Ak zostaneme pri číslach, tak v prvom polroku tohto roka prišlo Letisko M. R. Štefánika o 700-tisíc cestujúcich.
Počet letov klesol v tomto roku zatiaľ o 52 percent oproti vlaňajšku a uskutočnilo sa 6 284 príletov a odletov. Letisko M. R. Štefánika však vyzdvihuje aspoň rast počtu vybavených nákladných letov.
„Nákladné lety, ktoré prepravovali najmä z Číny na Slovensko zdravotnícke pomôcky, sa pričinili v prvom polroku o zvýšenie objemu vybaveného nákladu na letisku v Bratislave o 32 percent,“ povedal médiám generálny riaditeľ a predseda predstavenstva letiska Jozef Pojedinec. Odbavili 13 480 ton leteckého nákladu.
Aj letisko v Košiciach zaznamenalo v tomto roku výrazný pokles, presnejšie, o viac ako 200-tisíc cestujúcich. V Košiciach však počas pandémie koronavírusu oznámila maďarská spoločnosť Wizz Air novú linku priamo do anglického Liver-poolu.
Problémy s medzipristátím
Od 13. marca boli všetky lety na Slovensku zakázané, takisto ako v celej Európe a vo veľkej časti sveta. Nie je to len problém Slovenska, krvácajú všetky letiská a letecké spoločnosti.
V súčasnosti sa hovorí o znovuotvorení neba, ale druhá vlna pandémie sa naplno prejavuje v okolitých krajinách tak výrazne, že komplikuje vyhliadky do budúcna a situácia sa mení každý deň. Momentálne sú lety povolené do krajín, ktoré sú označené ako bezpečné.
Cestujúci z rizikových krajín musia ísť do povinnej karantény. Tú chcú obísť medzipristátím v niektorých z nerizikových krajín a následným pristátím v domovskej krajine. Slovenské ministerstvo dopravy to považuje za veľmi rizikové, pretože štát nemá prehľad o ľuďoch prichádzajúcich z rizikových krajín.
„Zákaz letov z rizikových krajín a do nich má pre našu ekonomiku veľmi negatívne dôsledky. Z pohľadu zavlečenia vírusu do krajiny je ešte väčším rizikom, lebo cestujúci z rizikových krajín sa k nám môžu dostať jednoduchým prestupom v niektorej z bezpečných krajín. V takom prípade nemáme o ich príchode žiadnu informáciu,“ vysvetľuje štátna tajomníčka ministerstva Katarína Bruncková.
Prvé bankroty
Nízky dopyt po lietaní ovplyvnil aj domácich hráčov na trhu lízingových spoločností. Slovenská Go2Sky oznámila koniec hneď po tom, ako jej tržby padli o viac ako 90 percent.
„Skrátka vieme, že naša spoločnosť už dlhšie nemôže fungovať ako do septembra – povypláca ešte faktúry a mzdy ľuďom a skončí zodpovedným spôsobom,“ povedal pre denník Sme šéf spoločnosti Daniel Ferjanček.
„Vakcína môže byť pozitívnym impulzom. Ale ak nepríde, budeme naďalej v kríze,“ dodal. Svojho času firma avizovala, že ak sa do pár mesiacov nezdvihne dopyt po lietaní, nebudú mať komu prenajímať svoje boeingy.
To sa, bohužiaľ, potvrdilo. Ako hovorí D. Ferjanček pre TREND, záujem o dlhodobé prenájmy lietadiel s posádkou bol prakticky nulový. Lietadlá v súčasnosti možno prenajať takmer výlučne krátkodobo.
„Sme súčasťou trhu a museli sme reagovať, inak by sme nelietali vôbec. Máme však hranicu, pod ktorú sa nedá ísť, a je už ekonomickejšie úplne zastaviť prevádzku, zakonzervovať lietadlá a počkať na lepšie časy,“ vysvetľuje D. Ferjanček.
Košické letisko odbavilo v tomto roku o 200-tisíc pasažierov menej
Veľmi podobnou spoločnosťou na trhu je slovenský AirExplore, ktorý sa snaží zachrániť novými letmi do Chorvátska za priaznivú cenu. Firma bola založená v roku 2010 a operuje flotilou siedmich moderných Boeingov 737-800.
Aerolínie od svojho vzniku prepravili viac ako päť miliónov pasažierov. Ich služby využívajú aj iné letecké spoločnosti po celom svete. Podľa informácií TRENDU je však AirExplore na pokraji krachu a môže byť len otázkou času, kedy ohlási svoj koniec.
Ako Ryanair vypovedal vojnu
Na európskom trhu sa v letectve mení situácia každý deň. Asi najviac zarezonoval konflikt nízkonákladovej spoločnosť Ryanair, ktorá sa rozhodla súdiť s niektorými štátmi v Európe. Veľkí národní dopravcovia totiž získali od štátov bohaté dotácie na záchranu, ktoré Ryanair kritizuje a tvrdí, že narušia konkurencieschopnosť v Európe.
„Do tejto krízy sme vstupovali so štvormiliardovým balíkom peňazí, aby sme dokázali prežiť a naďalej ponúkať svojim zákazníkom služby. Teraz sme však nútení konkurovať veľkým národným dopravcom, ktorí dostanú pomoc a budú môcť ponúkať cenovo výhodné lety,“ píše sa v stanovisku spoločnosti Ryanair.
Veľkí národní hráči ako -Air France-KLM či Lufthansa dostali od vlád bohaté miliardové dotácie. Ryanair tvrdí, že napríklad v Taliansku mu štát zničil trh. Tamojšia národná letecká spoločnosť Alitalia bola od svojho vzniku v zisku len raz. Každý rok teda musela získavať od štátu dotácie, kým súkromní prevádzkovatelia museli tvoriť vo svojich rozpočtoch rezervy.
Ku kritike štátnych krokov sa pridal aj Wizz Air, ktorý však zatiaľ neplánuje súdne kroky.
Nejasná budúcnosť
Podľa Medzinárodného združenia leteckých dopravcov IATA však koronavírus ochromil globálne letectvo natoľko, že dopyt po lietaní sa bude spamätávať prinajmenšom do roku 2024. Z jej analýz vyplýva, že letecké spoločnosti v roku 2020 stratia 84,3 miliardy dolárov pri čistej ziskovej marži mínus 20,1 percenta.
Výnosy klesnú o polovicu, z 838 miliárd dolárov v roku 2019 na 419 miliárd. V roku 2021 sa očakáva zníženie strát na 15,8 miliardy dolárov, keď príjmy stúpnu na 598 miliárd dolárov.
„Finančne bude rok 2020 najhorší v histórii letectva. Priemerne každý deň tohto roka sa zvýšia straty odvetvia o 230 miliónov dolárov. Celkovo to predstavuje stratu 84,3 miliardy dolárov,“ uviedol generálny riaditeľ IATA Alexandre de Juniac.
Čo
spôsobila pandémia s cenami leteniek?
Mnohí odborníci predpokladajú, že ceny leteniek budú do konca
roka na predkrízovej úrovni. Po Novom roku by však mali výrazne zdražieť.
Dôvodom je nízky dopyt po lietaní a výrazné finančné straty leteckých
spoločností. Ich náklady na uzemnené lietadlá predstavujú enormné čísla.
Súčasné ceny sú skúškou obnovy dopytu po lietaní. Spoločnosti sa nízkymi
cenami snažia letenky držať na čo najnižšej úrovni, aby podporili dopyt aj
počas pandémie. Zatiaľ sa im to nedarí a v roku 2021 môžeme
očakávať výrazný nárast cien. To všetko aj v dôsledku zvýšených
nákladov na filtráciu vzduchu na palube či hygienické opatrenia.
