Čo by to bolo za pilota bez dôkladného výcviku? Je zodpovedný za stovky ľudských životov a akákoľvek chyba by mohla ohroziť celú posádku lietadla.
Presne to si uvedomujú Slováci v Trenčíne, ktorí ešte v roku 1992 založili spoločnosť Virtual Reality Media (VRM). Zaoberá sa hlavne návrhom, vývojom a výrobou najmodernejších leteckých simulátorov a výcvikových systémov. Firma vznikla v roku 1992 ako integrátor počítačového hardvéru a softvéru.
Na čele VRM stoja Július Berith a Pavol Grman. Pri vstupe do firmy nás víta obrovský obraz oboch zakladateľov, ktorí sa poznajú ešte z čias strednej školy. Už v tom období vedeli, že chcú podnikať, ich plán sa vykryštalizoval o pár rokov neskôr. Obaja pochádzajú z IT prostredia, keďže ako mladí predávali softvér a aplikácie.
Dnes ich spoločnosť predáva letecké simulátory vojenskému, ale aj civilnému letectvu a patria medzi svetovú špičku. Ich simulátory sa používajú na celom svete.
Bláznivý nápad
Spočiatku to bola malá firma, ktorá začala po revolúcii podnikať so soft-vérom a s počítačovou technikou. Tento biznis sa na Slovensku začal rozmáhať vo veľkom a predajcov bolo neúrekom.
„Cítili sme, že to nie je dobré. Bola tu veľká konkurencia a hľadali sme niečo, čo by sme mohli robiť efektívnejšie. Ťahalo nás to ku grafickým aplikáciám a k ich systémom. V odborných časopisoch nás zaujali prvé aplikácie virtuálnej reality, ktoré pochádzali z USA,“ hovorí o začiatkoch Július Berith. Viacerí ľudia si však v tom čase podľa neho klepali po čele, keď prišli s nápadom, že budú podobné aplikácie predávať na Slovensku.
Medzitým Trenčania našli americkú firmu Sillicon Graphic, ktorá predávala grafické stanice a vývoj dávno zvládla. Obaja zakladatelia sa rozhodli, že budú tieto produkty predávať doma na Slovensku.
V roku 1993 vznikol kompletne nový biznisový plán, ktorý už nebol zameraný len na kúpu a predaj grafických staníc. „Začali sme sa zaoberať vlastným vývojom virtuálnej reality. V tom období to bola zvláštna predstava. Mali sme veľké plány a dobré nápady, peňazí však bolo menej,“ vysvetľuje J. Berith.
Od hardvéru k simulátorom
Spolupráca s americkou firmou Sillicon Graphic sa zintenzívnila, keď otvorila svoju pobočku v Brne. Jej produkty, teda grafické stanice, VRM predstavovalo v roku 1994 na vojenskej výstave v Trenčíne. „Okrem iných návštevníkov na výstavu prišiel veliteľ vzdušných síl, ktorého tieto produkty veľmi nadchli. Potreboval nejaké zariadenie, ktoré sa volalo simulátor, pretože vtedajšia technika bola zastaraná,“ spomína Pavol Grman na začiatky.
Na výstave sa veliteľ vzdušných síl oboznámil s technikou, ktorá umožňovala vyrobiť simulátor nielen simulovaním kabíny lietadla, ale aj simulovaním iných prvkov bojového nasadenia alebo iných situácií, ktoré sú v realite bežné. Keď zakladatelia VRM dostali od armádnych predstaviteľov otázku, či dokážu vyrobiť letecké simulátory s použitím najmodernejších technológií, ich odpoveďou bolo sebavedomé áno.
„Technický základ na vývoj simulátorov nám dal jeden z našich spolupracovníkov, ktorý bol letecký pilot a vedel o podobných zariadeniach viac,“ tvrdí J. Berith. Pripravené technické podklady vyvrcholili v roku 1995, keď VRM získalo prvú zákazku v hodnote približne 80 miliónov korún na výrobu leteckého simulátora pre stíhačku MiG-29.
Po revolúcii v roku 1989 v dôsledku riadenej konverzie stratili prácu v štátnych vojenských firmách stovky odborníkov. „Týmto šikovným ľuďom sme ponúkli prácu a prešlo k nám veľmi veľa odborníkov. Aj vďaka tomu sme sa na trhu dokázali rýchlo zorientovať. Rok nato získal náš simulátor prestížne ocenenia,“ vraví J. Berith.
Firmu dovtedy financovali z krátkodobých úverov, až sa postupne dostávali k prvým zákazkám a mohli si dovoliť investovať do vývoja čoraz viac prostriedkov.
Zahraničná expanzia
Po otvorení hraníc začala na Slovensko prenikať zahraničná konkurencia. Vo VRM si uvedomili, že ak chcú kráčať s dobou, musia svoje riešenia neustále vylepšovať a investovať do šikovnosti svojich zamestnancov. Myslieť aj na zahraničnú expanziu sa oplatilo.
Jednou z najväčších konkurenčných výhod VRM bolo to, že ako prvá firma vo východnom bloku začali predávať techniku, ktorá využívala západné riešenia. „Nikto iný nevyrábal podobné simulátory ako my v našom regióne. Bola to obrovská výhoda, ktorá zákazníkom imponovala,“ hovorí P. Grman.
Spočiatku sa spoliehali na cenovú konkurenčnú výhodu, pretože západné riešenia a ich aplikácia vo východnom bloku boli rádovo drahšie. Zákazníci dostali predstavu kompletného výcviku na základe simulátorov, ktoré sa dajú dokonca prepojiť a simulovať výcvik v boji alebo iných situáciách. Klienti si podľa zakladateľov firmy uvedomili, že dokážu svoje schopnosti na základe simulátorov z Trenčína posunúť na vyššiu úroveň.
Postupne sa tak dostali na trhy po celej Európe, v Rusku, na Blízkom a Strednom východe, prenikli do severnej Afriky či Spojených štátov. Práve tie sú pre VRM doteraz najsilnejším trhom. Konkurencia vo východnom bloku sa objavila až po roku 2000. „Mali sme stále nejaký náskok. Od roku 1995 sme mali iné problémy než konkurenciu. Dnes sme na všetkých kontinentoch a vo vývoji pokračujeme,“ vysvetľuje P. Grman.
Rozširovanie služieb
V roku 2004 sa VRM rozhodlo ísť aj cestou civilného letectva a dodávať simulátory do tohto odvetvia. Ako hovorí J. Berith, firma videla dieru na trhu v segmente malých obchodných lietadiel, takzvaných business jet. Práve pre túto skupinu lietadiel vyrobili približne päť simulátorov.
Dnes je na stole aj plán pre Boeing 737-800. Tento projekt je pre firmu jeden z kľúčových, pretože súčasťou dodávky je aplikácia na rozpoznávanie kabíny pre riešenie technických problémov alebo pre základný procedurálny výcvik cez prostredie rozšírenej reality. Po ukončení vývoja bude nasadený aj na iné projekty VRM.
Budúci pilot alebo servisný technik si sadne do kokpitu s AR okuliarmi, ktoré do priestoru pred pilotom zobrazia prístroje, ktoré ovláda, aj s opisom správnych postupov. Veľký projekt pre výcvik v oblasti civilného letectva majú Slováci rozbehnutý aktuálne v Číne, koronavírus však ďalšie rokovania trochu pribrzdil.
Prostredníctvom amerického partnera sa VRM podarilo predať približne štrnásť kusov simulátorov. Ako ďalej vysvetľuje J. Berith, to, čo na tomto partnerstve strácali, by mohli získať, keby si založili vlastnú pobočku v USA.
To sa aj stalo a minulý rok otvorili pobočku v americkom Orlande, kde spolupracujú s miestnou univerzitou. Prvý kontrakt sa im podarilo podpísať tento rok v auguste.
Podobný scenár sa v minulosti udial v Česku, Maďarsku a vo Švajčiarsku. Českú i maďarskú firmu neskôr predali.
Výroba samostatných simulátorov prebieha v Trenčíne, doteraz ich predali niekoľko desiatok a ich výroba trvá šesť mesiacov až dva roky. Cena sa pohybuje na úrovni miliónov eur a všetko závisí od konkrétnej špecifikácie produktu.
Milióny na ďalší rozvoj
Pavol Grman hovorí, že firma má stále niekoľko cieľov, ktoré chce dosiahnuť. Vo VRM si naplánovali nové trhy, na ktoré by chceli vstúpiť a zvýšiť dodávky simulátorov. Súčasne chce firma zapracovať na tom, aby dokázala efektívnejšie dodávať produkty do celého sveta.
Minulý rok v lete vstúpil do firmy investor Eterus Capital [bývalý Slovenský rastový kapitálový fond – pozn. TRENDU], ktorého správcom je česko-slovenská investičná skupina Wood & Company. Investor získal menšinový podiel.
Investícia má byť rádovo v miliónoch eur. Zo získaných prostriedkov plánuje financovať expanziu na trh v USA, v Číne, vývoj nového produktu a základnú stabilizáciu firemného cash flow.
„Momentálne sme vo fáze rokovania so strategickým partnerom v USA, ktorý chce od nás kúpiť dva simulátory. Pre koronavírus sa omeškali rokovania so zákazníkmi vo svete, najmä s Čínou,“ ozrejmuje situáciu J. Berith. Podľa neho je čínsky projekt taký veľký, že kapitálové financovanie bolo potrebné, inak by ho nedokázali zrealizovať.
Cieľom venture kapitálu je navýšiť hodnotu spoločnosti a neskôr sa spojiť s veľkým strategickým partnerom. V hre je vytvorenie väčšej firmy na globálnej úrovni. „Očakávame, že nám to zabezpečí rast a dostaneme sa na úroveň svojich najväčších konkurentov,“ hovorí J. Berith.
Súčasná hodnota firmy je podľa jej zakladateľov na úrovni do 30 miliónov eur. „Chceme sa pokúsiť vybudovať štruktúry veľkej firmy. Momentálne nás stále klasifikujú ako malú až strednú spoločnosť,“ vysvetľuje svoje ambície J. Berith. Koronavírus ovplyvnil aj aktivity VRM.
Obchod so štátom
Okrem spomínaného prieťahu v rokovaniach v Číne sa trochu predĺžila dodávka už vyrobených simulátorov, keďže nebolo možné cestovať po svete. Firma musela aj prepúšťať, ale ako hovorí P. Grman, neboli to zásadné zmeny. „Neprepustili sme ani desať percent ľudí,“ tvrdí.
VRM dosiahlo minulý rok tržby vo výške 8,6 milióna eur a jeho čistý zisk bol 119-tisíc eur. Spoločnosť obchoduje aj so štátom, ale sama priznáva, že je to niekedy veľmi náročné.„Keď je niekto úspešný, ľudia si často myslia, že za to môžu úplatky, a pozerajú sa na vás prižmúrenými očami. Po každej výmene vlády trvalo približne dva roky, kým sme získali jej dôveru,“ tvrdí J. Berith.
- Virtual Reality Media
- Firma vznikla v roku 1992. Na začiatku sa zameriavala na predaj softvérov a počítačovej techniky. V roku 1995 svoj biznisový plán zamerala na predaj leteckých simulátorov do vojenskej a civilnej techniky. Dnes má zákazky po celom svete. Spočiatku išlo o jediného výrobcu a dodávateľa simulátorov so západnou technikou vo východnom bloku Európy. Firma otvorila svoje pobočky v Česku, Maďarsku, vo Švajčiarsku a v USA. Dnes vo vývoji pokračuje a najnovšie využíva rozšírenú realitu v kokpitoch lietadiel ako doplnok na vzdelávanie a simulovanie servisných procedúr. Firma sídli v Trenčíne a v súčasnosti zamestnáva 80 ľudí. Minulý rok v lete vstúpil do firmy ako investor Eterus Capital.
