Lesk a bieda umelo potláčaných bankrotov na Slovensku

Obrovský prepad tržieb, veľké prepúšťanie ľudí, tisíce firemných bankrotov. Takéto katastrofické scenáre sa ani po roku pandémie na Slovensku zatiaľ nenaplnili. Stal sa dokonca opak. Počet bankrotov padol strmo nadol, a to dosť výrazne. Otázkou zostáva, ako bude situácia vyzerať po skončení podporných opatrení štátu, keďže tisíce firiem zámery vyhlásiť bankrot odložili. Teda aspoň dočasne, kým štát dáva akú-takú finančnú pomoc. Možno dokážu falošne udržať aj zamestnanosť a pri najbližšej príležitosti trh opustia. Tieňové bankroty podnikov so skrytou platobnou neschopnosťou tak môžu už čoskoro nabrať na obrátkach.

Štedrejšia cudzina

V eurozóne existuje veľký počet spoločností, ktorých neúspech je len otázkou času. Podľa aktuálneho prieskumu investičnej banky Bank of America je v hlavných európskych ekonomikách, teda v Nemecku, vo Francúzsku, v Španielsku a Taliansku, viac ako 200-tisíc firiem s podobným zámerom. Sú na pokraji existencie, umelo udržiavané vládnymi dotáciami za miliardy eur pre pandémiu. V Nemecku môže ísť o štyritisíc podnikov, v Španielsku o 1 600, vo Francúzsku dokonca až o 22-tisíc podnikov, odhaduje v analýze poskytovateľ poistenia pohľadávok spoločnosť Coface. Ako je to na Slovensku? Podľa dát z účtovných závierok za rok 2020 z portálu FinStat k 21. máju 2021 narástol počet firiem v strate zo 40 200 na 47 200 firiem, čo bol nárast o 17,4 percenta. V zisku je 53,5 percenta a na nule 8,9 percenta firiem z celkového počtu 125 528 analyzovaných podnikov. Koľko z nich má blízko k bankrotu, zatiaľ ťažko predvídať. Odhadom by sa počet utajených bankrotov mohol pohybovať len okolo jedného percenta podnikov, hovorí pre TREND generálny riaditeľ spoločnosti Coface Slovensko a Česko Ján Čarný. Aj tak to však znamená stovky až tisíce podnikateľov. „V sektore horeca a v cestovnom ruchu hovoríme typologicky o malých rodinných firmách, kde podporované nájmy a mzdy tvoria najväčší podiel nákladov. Mnohé museli čerpať financie z rezerv,“ dodáva. Firmy na tuzemskom trhu štátne dotácie nevyužívali až tak významne, aby zásadným spôsobom udržali nefunkčné firmy nažive, poznamenáva k téme prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) Martin Musil. „Ak aj firmy toto náročné obdobie prečkali, bolo to skôr z dôvodu istého sentimentu majiteľov, ktorí nestrácali vieru, že bude lepšie. Najbližšie obdobie ukáže, či ich viera bola oprávnená.“

Tisíce firiem v dlhoch