Nič na tom nezmenil parlament, centrálna banka či nesmelý nesúhlas vlastného ministra financií. V mene ochrany úspor premiér vyrobil sporiteľom straty z investícií, ktoré sa už nikdy nevrátia.
Koalícia má možnosť vziať zmeny v druhom pilieri späť a vrátiť mu zmysel. Akurát sa zdá, že nad ekonomickými argumentmi opäť zvíťazí politika. Premiérkin úrad dáva jasne najavo, že garancie, ktoré znamenajú aj obmedzenie možných výnosov, nemusia zmiznúť. Horšou možnosťou je už len tá, že minister práce Jozef Mihál novelu naozaj stiahne z legislatívneho procesu.
Vinu na politikárčení okolo penzijného systému pritom nenesie model niektorého z pilierov či starosť o dôchodcov. Ide len a len o hlasy. V rukách politikov sú príjmy penzistov a kto ich zdvihne, ten vyhráva – hlasy pre seba za peniaze iných.
Viac než 90 percent penzijných príjmov pochádza z povinného systému. Niet sa čo čudovať, možnosti súkromného sporenia fungujú len zhruba 20 rokov. Ich podpora je skôr symbolická, od tohto roku dokonca žiadna. Podpora pritom nemusí byť nutne v podobe daňových úľav.
Dôležité je prestať sa už tváriť, že dôchodky z povinného systému zabezpečia budúcim dôchodcom dôstojné podmienky. Nezabezpečia, a ani druhý pilier na tom veľa nezmení.
Kto potrebuje presvedčiť, aby sa o svoje príjmy v starobe staral predovšetkým sám, nech sa pozrie na svojich blízkych dôchodcov a uvedomí si, že nech žijú akokoľvek skromne, aj tak si práve užívajú najštedrejšiu podobu systému. Nadchádzajúce generácie penzistov už môžu počítať len s čoraz skromnejšími štátnymi dávkami.
Vláde, ktorá to s budúcimi dôchodcami myslí poctivo, nezostáva, než jasne komunikovať, že štátny systém z nikoho bohatého dôchodcu nespraví. Kto sa na to bude spoliehať, toho nečaká príjemná jeseň života.
