Lenka Bradáčová: V Česku sme pánmi prípadov

Čo celú kauzu Dalík vlastne odštartovalo? Informácie z médií, ktoré písali o predraženom tendri, alebo tam boli nejaké iné operatívne správy, na základe ktorých ste začali konať?

Polícia vyhodnotila všetky dostupné informácie, nielen vonkajšie, ale aj vlastné. Musím oceniť kvalitu policajta, ktorý vec spracovával. Kvalitná činnosť polície a spolupráca so štátnym zástupcom, to je dobrá tímová práca a pri tejto trestnej veci to tak bolo. Ľudia sa ma často pýtajú, či štyri roky, čo prípad trval – začali sme ho ešte v čase, keď som prichádzala –, nie je dlho. Spravodlivosť sa však v takýchto prípadoch hľadá dlho a zložito. A ešte, ak ide o viacero krajín Európy, ale aj USA.

Na začiatku nebolo jasné, či sa ho podarí obviniť aj z korupcie alebo len z podvodu. Čo boli kľúčové dôkazy?

Zvažovali sme obe úrovne celý čas vyšetrovania. Pre laika sa to možno javí ako neschopnosť štátneho zástupcu rozhodnúť tak či inak a zdá sa, že sú to úplne odlišné veci. Ale nie je to tak. Je veľmi úzka hranica medzi tým, keď niekto svoj vplyv len predstiera a žiada úplatok, a ak ten vplyv reálne má a chce peniaze. Na jednej strane bolo množstvo informácií o tom, že Marek Dalík vplyvom reálne disponoval. Na druhej strane, počas vyšetrovania už nikto reálny vplyv nechcel potvrdiť. No sudkyňa prvostupňového súdu sa na základe dôkazov priklonila k tomu, že ho mal, a teda ku korupcii.

Kauza má aj slovenskú odbočku. Ako je Marek Dalík českým lobistom, tak svedka Miroslava Výboha médiá označujú za jeho slovenský protipól. Figuroval on v prípade od začiatku alebo ste na neho prišli až neskôr?

Tu by som chcela vyzdvihnúť aj pomoc rakúskych kolegov, pretože v tej kauze pôsobil česko-rakúsky vyšetrovací tím, ktorý intenzívne spolupracoval a vymieňal si informácie. Skutkový dej sa pomaly rozvíjal aj vďaka informáciám, ktoré mala rakúska strana. Nechcem rozprávať veci zo zákulisia, kto sa kedy v tomto prípade objavil a v akom postavení, ale pri všetkých menách sa od začiatku zvažovalo, aká bola ich účasť na celej veci.

V prípade Miroslava Výboha bolo kľúčové svedectvo zástupcu rakúskej firmy, ktorý tvrdil, že vo viedenskej kaviarni mu mal podať lístok so sumou. Prečo česká strana nezačala stíhanie?

Rakúski kolegovia trestné konanie už viedli. A keďže sme členmi Únie, tak platí zákaz trestného konania voči tej istej osobe za rovnaký skutok na území dvoch štátov. Je to mechanizmus, ako zabrániť, aby bol jeden človek odsúdený dvakrát za rovnaký čin. Ďalej sa však k tomu nemôžem vyjadrovať, lebo trestná vec ešte v Rakúsku nemusela byť celkom uzavretá.

Na Slovensku bola práve v súvislosti s týmto pánom medializovaná informácia, že skončená bola a nikto už nie je obvinený.

Nerada by som sa k tomu vyjadrovala. V Rakúsku platia rovnaké pravidlá pre trestné stíhanie ako v Českej republike. Ak sa objavia nové dôkazy, môže byť obnovené.

Lenka Bradáčová (43)

Zdroj: Profimedia.cz

Od júla 2012 je vrchnou štátnou zástupkyňou v Prahe. Do roku 2014 bola zároveň aj prezidentkou Únie štátnych zástupcov. Vo funkcii dozorovala viacero mediálne známych korupčných aj trestných káuz. Ako prokurátorka pracuje od roku 2001. Absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Karlovej, získala cenu Karla Engliša pre najlepších študentov.

Môže byť novým dôkazom aj nedávne vyjadrenie M. Dalíka pre český portál Neovlivni, kde uviedol, že peniaze nemali byť pre neho, ale že celý kontrakt bol vecou M. Výboha?

Môžu to byť akékoľvek relevantné informácie.

M. Dalík bol považovaný za politicky vplyvného muža. Čo sa stalo v Českej republike, že prokuratúra aj polícia začali riešiť aj „veľké ryby“?

Je viac faktorov, ktoré to podľa môjho názoru ovplyvnili, šlo o dlhodobý proces. Súvisí to na jednej strane s emancipáciou štátneho zastupiteľstva. S príchodom novej generácie, ktorá vyštudovala po roku 1989, prišla na štátne zastupiteľstvo a už sa jej podarilo získať aj nejaké skúsenosti. Stala sa z nich generácia tridsaťpätročných, dnes už štyridsiatnikov. Z tejto generácie pochádzam aj ja, námestníci krajských štátnych zástupcov a objavujú sa z nej ľudia aj na okresných úrovniach. Spájalo ich jedno – úplne iné ideové uchopenie štátneho zastupiteľstva aj ich vzťah k polícii. Druhá vec je zmena legislatívy v roku 2001. Dala štátnym zástupcom vyššie právomoci voči polícii. Zástupca sa stal od roku 2001 pánom prípadu, ale aj so zodpovednosťou. Pokiaľ je vec neúspešná, nemôže chyby zvaľovať len na políciu.

Štátny zástupca nečaká len na to, čo príde z polície, ale stáva sa aktívnym hráčom v prípade

Čo to znamená pre zástupcu?

To bol jeden z dôvodov nového prístupu, kde sa už nečaká len na to, čo príde z polície, ale štátny zástupca sa stáva aktívnym hráčom v priebehu celého prípadu. A v závažných veciach, ktoré zasahujú aj do politického života, si nedokážem predstaviť, že by ich spracovávala polícia sama bez počiatočnej aktivity a vedomia štátneho zástupcu o všetkých informáciách.

Na Slovensku si niektorí prokurátori radšej zabezpečujú dôkazy sami, lebo sa boja úniku informácií cez políciu. Vy také obavy nemáte?

Donedávna sme ich nemali. Teraz určité obavy máme, pretože