Lenin a street art: Minsk sa otvára svetu

Keď začiatkom roka prezident Alexander Lukašenko rozhodol o bezvízovom vstupe pre vybrané krajiny, napísal som správu Antonovi, s ktorým som sa stretol asi pred ôsmimi rokmi počas jeho návštevy Bratislavy. Vtedy začínajúci novinár mi rozprával o živote v Bielorusku, o komplikovanom vybavovaní výjazdných doložiek a zháňaní povolení od zamestnávateľa alebo školy pred každou cestou do zahraničia, o drahom a pomalom internete či zatýkaní na demonštráciách.

Odvtedy sme spolupracovali na pár článkoch a z našej komunikácie som mal pocit, že napriek stále neexistujúcej politickej slobode a demokracii sa veľa vecí pohlo dopredu. Zrušenie víz bolo dobrou možnosťou vytvoriť si lepší obraz o krajine, kam veľa turistov nezablúdi.

Ničili ho vojny, vládcovia aj developeri

S dvojhodinovým meškaním konečne pristávame na Národnom letisku Minsk. Na pasovej kontrole nie sú dlhé rady, ale aj tak trvá trištvrte hodiny. Colníčky dôkladne skúmajú pravosť pasu, každá strana prejde cez UV skener a potom ešte kontrolou lupou. Letisko je vyše 40 kilometrov od centra, taxikári núkajú zvezenie za 20 dolárov, neskôr spustia na 15, ale o chvíľu ide autobus za tri ruble (1,30 eura).

• Pozrite si viac fotografií Minska

Počas polhodinovej cesty míňame husté lesy, mestečká, kostolíky. Vystupujeme na konečnej metra na sídlisku s novými vysokými panelákmi, ktoré architekti ozvláštnili folklórnymi vzormi. Na stanici treba prejsť s väčšou batožinou ďalšou kontrolou. Zavedené boli po teroristickom útoku na metro pred šiestimi rokmi.

Pozostatky historického Horného mesta Zdroj: Daniel Suchý

Po krátkej jazde sme pri Antonovom dome, ktorý vyzerá ako klasická chruščovka, obľúbené bývanie stavané v 50. a 60. rokoch po celom Sovietskom zväze. Po krátkom oddychu vyrazíme do centra na krátku prechádzku a večeru s Antonovými priateľmi, zväčša nezávislými novinármi. Metrom sa odvezieme na rozľahlé Námestie nezávislosti s vládnymi a univerzitnými budovami, sochou Lenina, alegorickou fontánou a červeným kostolom. Za ním je posledná väznica v Európe, kde sa vykonáva trest smrti. A vedľa nej slovenská ambasáda.

Minsk nemá centrum v pravom zmysle slova. Z historických častí sa zachovali len zvyšky Horného mesta, Trojičného predmestia a niekoľko kostolov. Mesto bolo viackrát zdevastované vo vojnách, nacisti zničili až 80 percent budov. Čo nezvalili boje, dokončili sovietske úrady. Historické centrum po vojne neobnovili, namiesto neho budovali veľké prospekty a námestia s grandióznymi budovami.

Centrála KGB je jednou z najkrajších budov na Prospekte nezávislosti. Zdroj: Daniel Suchý

Za centrum obyvatelia Minska považujú Prospekt nezávislosti. Ťahá sa 15 kilometrov od hlavnej stanice až na východný okraj mesta a je jedným z najucelenejších príkladov stalinistickej architektúry. Oplatí sa venovať pol dňa prechádzke od Námestia nezávislosti okolo sovietskych obchodných domov GUM a CUM pripomínajúcich Prior koncom 80. rokov, budov KGB (bieloruská tajná služba sa tak stále volá), štátneho cirkusu a akadémie vied až po obrovskú národnú knižnicu. Na prospekte a v jeho okolí sú všetky podstatné zaujímavosti, reštaurácie, bary, obchody a múzeá.