Len výskum úspech nezaručí

Výkonný riaditeľ Alexander Varga a Eva Stejskalová, šéfka financií a softvérového tímu, sa vlani stali slovenskými EY Podnikateľmi roka. Voči vedeckému prostrediu na Slovensku sú kritickí, riešením je podľa nich väčší tlak na spoluprácu s priemyslom.

Vy ste prišli do biznisu z univerzitného prostredia. Myslíte si, že to bolo vtedy jednoduchšie ako dnes?

E. Stejskalová: Situácia sa určite zmenila. Keď sme začínali, bola v spoločnosti iná atmosféra. Zrazu tu bola možnosť podnikať a každý ju chcel využiť. Mali sme vlastné nápady, ktoré sme na vysokej škole vedeli len čiastočne realizovať.

A. Varga: Aj v predchádzajúcom režime existovala spolupráca výskumných univerzitných pracovísk s priemyslom. Mnohokrát sa k nám vracali naši bývalí študenti z rôznych závodov, pretože potrebovali vyriešiť nejaký špecifický technický problém. Vtedy sa to však nerobilo na báze podnikania. My sme založili firmu, aby sme v týchto činnostiach mohli pokračovať.

Dnes sa často hovorí, že v minulosti fungovalo prepojenie priemyslu s vedou bez problémov, kým v súčasnosti nie. Vnímate to aj vy tak?

A. Varga: Aj dnes to funguje. Každý rok máme jedného- -dvoch študentov, ktorí si u nás robia diplomové práce. Praxuje tu osemnásť študentov. Sú tu doktorandi, ktorí sú aj naši zamestnanci. Treba si však uvedomiť, že takých firiem, ako sme my, je na Slovensku veľmi málo.

E. Stejskalová: Keď sme začínali, mali sme len veľmi skromné vlastné prostriedky a financovali sme sa z prebiehajúcich zákaziek. Ak sme mali vyriešiť nejakú úlohu, tak sme na to mali tri-štyri mesiace. Za taký krátky čas je prakticky nemožné nadviazať spoluprácu so školou alebo s vedeckým ústavom.

Keď chcete hlbšie pracovať na vývojových úlohách a spolupracovať so školou, musíte mať aj dlhodobé vývojové projekty. A na to potrebujete financie. My sme po dvadsiatich piatich rokoch čiastočne schopní pokryť naše potreby v oblasti vývoja vlastnými prostriedkami, systematické inovačné programy však rovnako u nás, ako aj v iných firmách potrebujú štátnu pomoc. Tá by preto mala smerovať aj do súkromných firiem, nielen do škôl a vedeckých ústavov.

Čo sa podľa vás musí zmeniť, aby sa rozbehla spolupráca škôl a vedcov s priemyslom?

A. Varga: Hlavným problémom sú slabé výskumné kapacity. V školách sú pracovníci, ktorí majú plné pedagogické úväzky. Málo ľudí sa venuje len výskumu. Na Slovensku sa navyše pri projektoch kontrolujú formality, ale seriózna oponentúra výsledkov chýba.

Uskutoční sa administratívna kontrola, všetko je v poriadku, nejaký oponent sa k tomu aj vyjadrí, ale keďže výskumná správa môže mať len pätnásť strán, tomu zodpovedá aj kvalita. Chýbajú tu kontrolné mechanizmy, ktoré sa zameriavajú na kvalitu výskumu. Potom si môžu niektoré školy a ústavy ľahko nabrať množstvo projektov. O efektívnom využití týchto peňazí sa však hovoriť nedá.

Čiže problémom nie je nedostatok peňazí?