Len ticho je zadarmo

Keď Peter počúva o Pohorelej, ktorej SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský) naúčtoval 60 eur a 40 centov za to, že deti na Deň matiek a privítanie Mikuláša spievali ľudové piesne, tak len sústrastne pokýva hlavou. Ako majiteľ malej kaviarne v širšom centre hlavného mesta už s organizáciami, ktoré na základe autorského zákona vyberajú poplatky za verejnú reprodukciu hudobných skladieb, má skúsenosti: „SOZA, Slovgram, OZIS... Najhoršie je, že keď vybavíte jedného, o chvíľu príde ďalší.“

Reforma ďaleko

Pri otváraní kaviarne pred pár rokmi Peter netušil, že ho okrem výdavkov za energie či nájomné čakajú aj poplatky pre „organizácie kolektívnej správy práv“. Zistil to až pri návšteve inšpektora zo SOZA, ktorý len čo postrehol pustené rádio, už vytiahol formuláre pre „hromadnú licenciu“. Argument, že už uhrádza koncesionárske poplatky, Petrovi nepomohol. Inšpektor mu vysvetlil, že tie idú do verejnoprávneho rozhlasu a televízie, kým cez SOZA má platiť tvorcom hudby. A že ak nezaplatí, hrozí mu súd, exekúcia a trestné stíhanie.

Peniaze na účet SOZA – a potom Slovgramu a neskôr aj Ochranného združenia interpretov Slovenska (OZIS) –, dohromady okolo dvesto eur (na jeden rok), teda poslal. Teraz sa už len platonicky zamýšľa nad filozofiou celého systému: „Prečo musíme za hudbu z rádia platiť, keď za ňu už platí rádio, ktoré púšťa hudbu? Neplatím druhýkrát za niečo, čo už bolo zaplatené?“

V princípe má pravdu (za istých okolností dokonca za to isté tretíkrát zaplatí káblovka), ale autorský zákon to umožňuje. „Ak poslucháči nepočúvajú hudbu len pre seba, ale využívajú ju pre verejnosť – napríklad pri podnikateľskej činnosti –, ide v zásade o ďalšie použitie diela, za ktoré autorovi prináleží odmena,“ vysvetľuje právnik neziskovky European Information Society Institute (EISi) Martin Husovec.

Podľa neho však systém výberu tantiém trpí nekalými praktikami, netransparentnosťou a nedostatkom dohľadu. EISi chce aj na základe podnetov verejnosti do konca budúceho roka pripraviť návrhy zmien, ktoré by mali byť v roku 2014 súčasťou reformy autorského zákona.

Medzitým ministerstvo kultúry, ktoré pre organizácie kolektívnej správy vydáva povolenia na činnosť, plánuje cez parlament pretlačiť aspoň jeho mininovelu. Tá má zabrániť kauzám typu Pohorelá, keď si ochranné zväzy nárokujú poplatky aj za verejné použitie piesní bez autorského práva.