Samit vo Vilniuse mal byť pre Európsku úniu prelomovým. Keďže však ukrajinský prezident Viktor Janukovyč pod tlakom Moskvy zaradil spiatočku, európskym politikom zostali len menšie „úlovky“ — Gruzínsko a Moldavsko. Obe bývalé sovietske republiky na rozdiel od Ukrajiny akceptovali dohody o pridružení aj o voľnom obchode. Tým však v približovaní k EÚ stále nepokročili ani tak ďaleko ako napríklad Turecko, s ktorým sú formálne otvorené rokovania o vstupe, či Albánsko, ktoré má sľúbený štatút kandidáta po splnení podmienok. Tbilisi a Kišinev navyše zmluvy len parafovali (predbežne potvrdili), kým Kyjev mal už dokumenty aj podpísať. Rozhodnutie V. Janukovyča vyvolalo na Ukrajine rozhorčenie a vyústilo do najväčších demonštrácií od čias oranžovej revolúcie v roku 2004.