„Zákazník by mal cítiť, že mu radím, nie predávam,“ vraví spoločník a konateľ v Zelenej stavbe Ľuboš Kolesár Zdroj: Ivan Fleischer
Podnikaním strácajú určité sociálne istoty, ktoré garantuje zamestnávateľ. Neustále nad nimi visí finančný bič. Ak majú zodpovednosť za zamestnancov, musia mať na účte toľko peňazí, aby bolo každý mesiac dosť na ich výplaty a odvody. A namiesto pomoci štátu im často hrozia nedorozumenia a konflikty s armádou úradníkov.
Hlavný motív
Robiť sám na seba a vytvoriť niečo veľké bol silný motív aj pre Ľuboša Kolesára, majiteľa a konateľa spoločnosti Zelená stavba. Že raz chce podnikať, vedel od strednej školy. Nemal však v rukách žiadne remeslo. Práve to sa neskôr ukázalo ako jeho najväčšia výhoda. Fascinoval ho marketing, prečítal si o ňom množstvo kníh. Venoval čas aj motivačnej literatúre, ktorá ho utvrdzovala v zámere podnikať. Po prvých pokusoch prišiel zlom. Chopil sa príležitosti, keď si náhodou pričuchol k stavebníctvu. Pozrel sa naň očami klienta a využil všetky vedomosti z marketingu.
Bolo mu jasné, že stavebných firiem je veľa a konkurencia je silná, preto jedinou cestou bolo odlíšiť sa, vytvoriť si vlastnú cieľovú skupinu a ukázať jej nový, inovatívny prístup.
Prvé kroky vo firme
Ľ. Kolesár sa zameral na výstavbu nízkoenergetických a pasívnych drevodomov. Ide o úzky cieľový segment, drevodomy majú len päťpercetný podiel na celkovom počte novostavieb. Navyše, aj v tejto malej cieľovke je silná konkurencia. „Laici majú zjednodušený pohľad na drevostavby. Jediný rozdiel medzi stavebnými firmami vnímajú cez cenu. Ale ja som videl cestu, ako na seba upozorniť. Vytvoril som skladbu steny s dobrými vlastnosťami za vyššiu cenu. Klienta, ktorý chcel lacnú stavbu, som odmietol,“ hovorí o začiatkoch podnikania Ľ. Kolesár. Štartoval od nuly. Musel sa sám vzdelávať, navštevovať špecializované výstavy, predstaviť klientom novinky a tým sa odlíšiť od klasickej stavebnej firmy.
Keď mal nastavený produkt, zaregistroval si vlastnú značku a investoval do marketingu. Dal klientom o sebe vedieť. „Kľúčové bolo získať prvú zákazku, priniesť kvalitu a vniesť do vzťahu s klientom uvoľnenú atmosféru. Cítil som, že mu radím, nie predávam. Na princípoch marketing, kvalita, poradenstvo je založený úspech môjho podnikania,“ vraví.
Nápad a peniaze
Len dobrý podnikateľský nápad nestačí. To pochopil veľmi rýchlo. V začiatkoch podnikania bolo dôležité zmieriť sa so skutočnosťou, že bude fungovať bez zisku alebo dokonca so stratou. Investoval všetky úspory do vzdelania a marketingu. Zadlžil sa, aby mohol nakúpiť materiál, požičať náradie a zaplatiť reklamu na webe.
A kam dal prvé „vypodnikané“ peniaze? Obozretne ich investoval naspäť do firmy. Ľ. Kolesár je rád, že už má toto obdobie za sebou. „Bolo to veľmi ťažké. Každý chybný krok pri investíciách do podnikania mohol byť likvidačný. Bol som zadlžený a zisky som si z firmy nevyberal, ale investoval späť.“ Rozhodujúce bolo odhadnúť, kedy úsporný režim uvoľniť – kedy si prenajať kanceláriu, kúpiť dodávku, nakúpiť náradie. Musel sa naučiť manažovať tok peňazí tak, aby mala firma zaplatené faktúry, ale zároveň rástla.
Najväčší problém pri rozbehu
Na začiatku podnikateľ nemôže vedieť, ako sa firme bude dariť a či vôbec prežije prvý rok. Ľ. Kolesár hovorí, že o to viac by pomohlo, ak by nové spoločnosti mali aspoň prvý rok špeciálne úľavy od štátu. Nová spoločnosť, ktorá bojuje s byrokraciou a je finančne vyšťavená, musí pritom pred klientom pôsobiť sebavedomo, stabilne a dôveryhodne. „Kto by si dal postaviť dom od firmy, ak by vedel, že nemá zaplatené odvody za zamestnancov alebo má faktúry po splatnosti? A to je celý kameň úrazu. Pokiaľ za novou firmou nestojí silný investor, je kvôli nevhodnému podnikateľskému prostrediu počas prvého roka permanentne jednou nohou v krachu,“ priznáva konateľ Zelenej stavby.
Ľ. Kolesár sa z vlastnej skúsenosti domnieva, že štát nemá záujem podporovať malé a stredné podnikanie. Ako začínajúci podnikateľ bol zavalený množstvom byrokracie a povinností. Pri založení firmy musel vybaviť mnoho povolení a zaplatiť veľa poplatkov, myslieť treba tiež na odvody za zamestnancov alebo zložité účtovníctvo. Eseročka Zelená stavba je na trhu od roku 2011 a dnes je v zisku. No ako hovorí majiteľ, nechcel by byť v koži začínajúceho podnikateľa, ktorý dotuje podnik z vlastných peňazí. „Jeho firma prvý rok z objektívnych príčin vykáže stratu a napriek tomu musí zaplatiť daňovú licenciu. To je ozaj likvidačné.“
Začínala ešte počas školy
Z koníčka biznis
Ivica Ďuricová v čase zakladania svojej firmy Adlervia študovala. Keď počas vysokej školy riešila tvorbu webstránky, natrafila na dizajnové štúdio, ktoré v tom čase hľadalo copywritera. Jeho klienti si totiž nevedeli napísať sami texty. Vtedy ešte netušila, čo je to za profesiu. „Zrazu akosi všetko do seba zapadlo a ja som vedela, že presne toto chcem robiť – živiť sa písaním. Svoju záľubu som tak mohla pretvoriť na podnikanie,“ hovorí o začiatkoch.
Ivica Ďuricová, konateľka firmy Adlervia Zdroj: Adlervia
Dnes má jej firma dvoch zamestnancov a živí sa reklamným textárstvom. Podnikanie popri škole pokladá za plus, keďže nemala až také veľké záväzky. Vnímala ho ako dobrodružstvo. „Každému mladému človeku radím začať čo najskôr. Tiež som mala iba minimálne informácie o chode firmy. Všetko som si musela zisťovať sama, učiť sa na vlastných chybách.“
Trvalo jej celú večnosť nájsť spoľahlivých prekladateľov či korektorov. „Slovensko má povesť krajiny s vysokou nezamestnanosťou, zároveň ma však udivuje nechuť ľudí pracovať na sebe a ponúknuť tak zamestnávateľovi hodnotu navyše, ktorá by ich predala na trhu práce.“ Toto všetko vníma ako prekážky, ktoré podnikateľ prekonáva až postupne, spolu s organickým rastom firmy. Vyhnúť sa tomu sa podľa jej slov nedá.
Jej biznis má veľkú výhodu v tom, že ide o služby a na jeho rozbeh nepotrebovala až také veľké vstupné investície. Keďže copywriting je hlavne referenčný biznis, musela si pomaly a postupne budovať sieť klientov, ktorí jej dobré meno sami šírili ďalej.
„Nemám v garáži luxusné auto a netrávim dovolenky na Bora Bora. Väčšinu peňazí, ktoré firma zarobí, hneď investujem do ďalšieho rozvoja. Firma tak máva reálne vyrovnané príjmy a výdavky. Ak sa stane, že je v strate, je to preto, že sa niečo skutočne robí a hoci to možno čísla neukazujú, spoločnosť rastie a napreduje. Platiť v takom štádiu daňové licencie považujem za záťaž,“ komentuje jedno z nepríjemných opatrení vlády, s ktorým sa budú musieť firmy vyrovnať na budúci rok.
Podľa nej nie je spravodlivé, ak má rovnakú licenciu platiť firma, ktorá sa snaží rásť a reálne investuje, a zároveň spoločnosť, ktorá je už dávno za vodou a iba veľmi šikovne optimalizuje. „Mám pocit, že tu štát opäť naložil na plecia tým nesprávnym.“
Päť najčastejších chýb pri štarte podnikania
Absencia podnikateľského plánu: Noví podnikatelia si nezostavujú písomný podnikateľský plán a spoliehajú sa na to, že im stačí ich nápad a že všetko ostatné je len vec prístupu a odhodlania riskovať.
Nepreskúmanie konkurencie na trhu: Koľko subjektov sa venuje rovnakej činnosti? Niekedy až po opadnutí prvotného elánu nastane vytriezvenie, že oblasť, na ktorú sa chce podnikateľ sústrediť, je pravdepodobne konkurenciou už značne presýtená.
Zbytočné nákupy hneď na štarte: Veľa začínajúcich podnikateľov sa niekedy púšťa do predražených a nákladných nákupov už v úvode podnikania (napríklad vybavenie kancelárií, najmodernejšia elektronika). Odporúča sa preto zostaviť si zoznam nevyhnutne potrebných vecí a rozpočet, ktorý je možné na takéto veci obetovať.
Príliš veľký individualizmus: Nikto sa nedokáže naklonovať, preto sa odporúča pre úspech v podnikaní delegovať kompetencie a využívať služby externých odborníkov, najmä keď ide o právne služby a účtovníctvo.
Podnikanie ako doplnok k zamestnaniu: Nesprávna úvaha, že podnikanie možno robiť na sto percent popri riadnom zamestnaní.
Zdroj: Deloitte
Odborná spolupráca na seriáli:
|
|
Partner seriálu:
