Pani Margita dokázala kúpiť akcie za milión a po troch mesiacoch ich predať za 60 miliónov slovenských korún. V porovnaní s príbuznou exriaditeľa Foraia však boli amatérky.
Kým jej predchodkyne sa presadili v biznise ako šesťdesiatničky, Foraiovej tete sa začalo obchodne dariť až po sedemdesiatke. Čím je staršia, tým je úspešnejšia, lebo za posledné tri roky jej sedem firiem začalo zarábať tak, že zoštvornásobili svoje tržby. Kto tvrdí, že úspešné podnikanie chce celého človeka, tak by mal vziať do úvahy, že teta pána Foraia svoj obchodný úspech zvládla popri zaslúženom odpočinku – z jej susedov nikto ani netuší, čo všetko jej firmy na základe dvanástich zmlúv a 69 dodatkov k nim štátnej poisťovni poskytujú.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Príbuzná exriaditeľa Foraia je tiež živým dôkazom, že podnikať sa na Slovensku dá aj bez osobnej účasti v ňom. Úspešnú podnikateľku nevideli jej zamestnanci, nepoznajú ju obchodní partneri a dokonca ani spoločníci v „jej“ firmách. Ak má niekto pocit, že si robím nevhodné žarty zo staršej osoby, tak sa ospravedlňujem, ale z „tety Anky“ urobil objekt vtipov jej vlastný synovec. Zatiahol ju ako zjavne nastrčenú osobu do vecí, v ktorých je po krk on sám a jeho partneri – v spolku, o ktorom komentátor Peter Schutz napísal: „Štátna poisťovňa bola čosi ako ,joint venture‘ košického biznis centra Smeru.“
Po odhalení, že vďaka firmám svojej tety mal riaditeľ štátnej poisťovne možnosť obchodovať sám so sebou, prišli zistenia, ktoré potvrdili aj ďalšie podozrivé personálne i obchodné prepojenia – na Úrad pre dohľad pre zdravotnú starostlivosť, na firmy Foraiovho spolužiaka, na suseda i bývalého obchodného partnera Pavla Pašku. Podozrenia voči svojej osobe M. Forai ešte ako šéf poisťovne odmietal s tým, že „ako generálny riaditeľ by som bol veľmi naivný a hlúpy, keby som uzatvoril pochybné zmluvy so svojou tetou za 14 miliónov eur“. Fakt, že poisťovňa zmluvy uzatvorila, nebol dôsledkom Foraiovej hlúposti, ale bohorovnosti. Domnieval sa, že ich prípadné odhalenie „ustojí“ tak ako nepriznaný byt v River Parku. Pomýlil sa, lebo podcenil volebný cyklus. Práve preto, aby sa pred voľbami nehovorilo, kto všetko je členom „košického biznis centra Smeru“, M. Forai musel odísť.
Keď sa predsedovi Smeru pošmykne jazyk, vtedy o sebe a kolegoch povie, že „sme majstri v populizme“. Teraz sa mu pošmykol znovu, lebo o Foraiovom prípade napísal: „Ak to bude po prešetrení kauzy nevyhnutné, budú vyvodené ďalšie politické závery.“ Závery budú vyvodené, len ak to bude „nevyhnutné“. Tak ako vždy.
