V roku 2012 vláda Roberta Fica schválila osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa dotýka napríklad energetických firiem, telekomunikácií či poisťovní. Prvotným cieľom bolo vytvoriť špeciálny fond na podporu prorastových opatrení. Po dekáde sa má pôsobnosť špeciálnej dane rozšíriť a odvody násobne zvýšiť, teraz už s jasným cieľom podporiť vyššiu spotrebu domácností. Ako situáciu vníma podnikateľské prostredie, hovorí Mário Lelovský, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov.

V čom spočíva vaša kritika návrhu legislatívnej zmeny pri osobitnom odvode?

Poslanec Milan Vetrák prišiel s poslaneckým návrhom zákona zameraným na problematiku, ktorá by mala byť primárne v kompetencii ministerstva financií. Poslanec, samozrejme, má právo predložiť poslanecký návrh zákona, ale dlhodobo upozorňujeme, že takéto návrhy by mali spĺňať rovnaké kritériá ako vládne návrhy zákona.

Môžete ich špecifikovať?

Rovnako ako pri vládnych návrhoch zákonov, aj tie poslanecké by mali byť riadne podložené doložkami vplyvov. Pochopiteľne, právne úpravy by nemali byť prijímané za zatvorenými dverami, ako sme toho svedkami, no mali by prejsť štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním a najmä pripomienkovaním dotknutými subjektmi, teda tými, ktorých sa daný návrh zákona bytostne dotýka. Iniciatíva poslanca Vetráka pritom nespĺňa žiadny z týchto parametrov. V médiách pritom potvrdil, že obdobný návrh chcela pred časom predložiť vláda a ministerstvo financií, no s vtedajším koaličným partnerom sa nedohodli, a tak sa to odsúvalo.

Takáto prax sa v posledných mesiacoch či rokoch stala na Slovensku úplne bežnou. Ale ak sa pozriete na samotný zákon, prečo je problematický?

Dôvodov je veľa. Aj preto došlo k zjednoteniu ôsmich kľúčových zamestnávateľských zväzov, inštitúcií a subjektov, ktoré spoločne verejne komunikovali zásadné výhrady. Nič také ako seriózny sociálny a odborný dialóg so zamestnávateľmi totiž predkladatelia zo strany OĽaNO ani samotná vláda neviedli. Výhrady máme k rozsiahlym negatívnym vplyvom na podnikateľské prostredie, ktoré zavedenie právnej úpravy spôsobí. Za kľúčový problém však považujeme to, že ide o ďalší účelový prípad obchádzania legislatívneho procesu a sociálneho dialógu prostredníctvom predkladania poslaneckého návrhu. Zároveň tu štát siaha na zdroje spoločností, ktoré už v súčasnosti sú regulované, pričom nie je jasné, na čo všetko a s akým výsledkom budú tieto financie použité.

Ako by nová legislatíva ovplyvnila biznis?

Nepochybne sa negatívne dotkne kondície samotných podnikov a obmedzí zvyšovanie platov i objem investícií v našej krajine. To sa prejaví stagnáciou v rozvoji infraštruktúry či vzdelávania zamestnancov. V tejto súvislosti opäť zdôrazňujem, že tu hovoríme o odvetviach a podnikoch, ktoré sú v našej krajine regulované už roky, a teda v praxi nemôžu dosahovať zisky ako spoločnosti v iných sektoroch. Štát pritom argumentuje tým, že chce dodatočne zdaniť podniky, ktoré dosiahli nadmerné zisky a „profitovali“ z pandémie či vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine, čo však nezodpovedá návrhu zákona. Napríklad Eustreamu v dôsledku vojny na Ukrajine zásadne klesol transport plynu z Ruskej federácie, čo znamená objektívny pokles príjmov. Poslanec Vetrák pritom hovorí, že ho treba solidárne extra zdaniť.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa