Le Penová a Farage. Čo môžu dosiahnuť

Fungovanie europarlamentu až tak nezmenia – strany hlavného prúdu zvyknú hlasovať spolu a v Bruseli si udržali síce stenčenú, ale predsa len väčšinu. Odporcovia únie však po svojom rekordnom výsledku budú žiadať silnejšie miesto v národných politikách členských krajín. A môžu ovplyvniť vymoženosti, ktoré Európania považujú za samozrejmosť – napríklad voľný pohyb osôb.

Druhé najväčšie voľby na svete (po nedávnych indických) prebehli v dvadsiatich ôsmich krajinách Európskej únie vo štvrtok až nedeľu minulý týždeň. Eurovoľby sa konali po prvý raz podľa novej Lisabonskej zmluvy. Dokument hovorí, že Európska rada zastupujúca hlavy členských štátov, ktorá nového predsedu Európskej komisie nominuje, má pri tomto výbere „zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu“. Europoslanci si to vysvetlili tak, že každá z frakcií navrhla svojho kandidáta na šéfa Európskej komisie a do vedenia tohto orgánu nechcú nikoho iného. V nemčine sa pre týchto nie práve najznámejších politikov vžilo pomenovanie Spitzenkandidaten.