Lacnejšia a rýchlejšia expanzia? Franšíza

Na slovenskom trhu pôsobí dohromady viac ako stodvadsať franšízových systémov, pričom stále prevažujú zahraničné mená. Vymyslieť a rozbehnúť vlastný originálny koncept totiž nie je jednoduchá ani rýchla záležitosť. Základnou podmienkou je, že autor ho musí overiť v praxi. Európsky etický kódex franšízingu predpokladá, že podnikateľský model najskôr úspešne funguje aspoň v jednej pilotnej jednotke minimálne jeden rok, počas ktorého by sa mali prejaviť a overiť sezónne vplyvy a ekonomické parametre príslušného biznisu. Až potom sa dá uvažovať o reálnom vytvorení franšízového konceptu. V slovenských podmienkach sa zatiaľ podarilo rozbehnúť približne tri desiatky domácich franšízových reťazcov, ďalšie koncepty sa pripravujú.

Zahraničná prevaha

Franšízy majú vo svete dobré meno, sú takmer garanciou podnikateľského úspechu. Dlhodobé štatistiky hovoria o tom, že veľká väčšina podnikateľských pokusov tohto druhu sa na trhu uchytí a pretrvá. Na rozdiel od klasických podnikateľov, ktorí fungujú bez licencie na základe vlastného nápadu. Väčšina štandardných pokusov o rozbehnutie biznisu zlyháva.

„Stále sa stretávame s tým, že mnohí podnikatelia nevedia, čo je obsahom franšízingu,“ hovorí prezident Slovenskej franchisingovej asociácie (SFA) Jozef Šétaffy. Na priblíženie využitia franšízingu opisuje príklad jednoduchého podnikateľského nápadu zo segmentu gastronómie. Pokiaľ by niekto chcel predávať čerstvú teplú fašírku v žemli s prílohami či fritovanú vyprážanú kuracinu a hranolčeky naozaj vo veľkom, musel by vybudovať množstvo vlastných predajných miest na čo najväčšom území. To by jedného investora stálo nemalé investície, preto je pre autora nápadu výhodnejšie, aby si svoju prevádzku postavil každý jej prevádzkovateľ vo vlastnej réžii. Využil by pri tom pôvodný nápad, produkt alebo značku a platil za to poskytovateľovi primeraný poplatok.

Podľa informácií SFA funguje na Slovensku vyše deväťdesiat zahraničných franšízových konceptov. Ďalšie zhruba tri desiatky sa pripravujú alebo plánujú vstúpiť na trh. Pre niektoré cudzokrajné mená však môže byť slovenské teritórium malé, a preto menej zaujímavé. K notoricky známym značkám, ktoré si rozbalili svoj stan pod Tatrami prostredníctvom franšízových zmlúv, patria siete rýchleho občerstvenia McDonald’s, Subway či KFC. Takýmto štýlom fungujú tiež prevádzky pôvodne maďarských konceptov Fornetti a predajní potravín zameraných na zdravý životný štýl Norbi Update alebo americký systém realitných kancelárií Re/Max.

Niečo za niečo

Pri franšíze by malo ísť o obojstranne výhodný „win-win“ obchodný vzťah. Autor a majiteľ konceptu (franšízor) sa delí s užívateľom alebo kupujúcim (franšízant) o „tajomstvo úspechu“ podnikania. Prijímateľ konceptu sa ním musí striktne riadiť a na to má od franšízora k dispozícii rôzne formy podpory pri rozvíjaní biznisu. Za to si poskytovateľ franšízingu pýta odplatu. Výška poplatkov by mala byť primeraná tak, aby franšízora nepridusili a mal priestor na zisk. „U nás platí zásada, že franšízant musí vždy zarobiť viac ako my,“ hovorí J. Šétaffy, ktorý je spolumajiteľom slovenského konceptu reštaurácií Pizza Mizza.

Franšízové koncepty na Slovensku 1/2
(počet prevádzok)

Samotný predaj franšízovej licencie vyjde bežne niekoľko tisícok eur. Napríklad Subway inkasuje od nových franšízantov sedemtisícpäťsto eur, no s motivačnou zľavou. Ak podnikateľ otvorí reštauráciu do jedného roka od zakúpenia franšízy, polovicu sumy získa naspäť. Vo väčšine prípadov sa to stihne, aj keď niekedy možno zdržiava dlhšie trvajúce vyjednávanie s prenajímateľom priestorov alebo vybavovanie rôznych povolení.

Mastnejší, čo sa týka poplatkov, je konkurenčný McDonald’s, ktorý na úvod vyberá bezúročnú kauciu desaťtisíc eur. Vstupný poplatok na dvadsať rokov vyjde ďalších tridsaťtisíc eur. Zhruba sedemtisíc eur stojí franšízová licencia slovenského konceptu realitných kancelárií Directreal. Systém Pizza Mizza účtuje za licenciu symbolických sto eur ročne a pri štarte ešte vstupný poplatok sedemtisíc eur.

Výška ďalších, pravidelne odvádzaných poplatkov, ktorými je zaťažený franšízant, sa odvíja od jeho obratu. Štandardom býva franšízový poplatok. Zvyčajne predstavuje jednociferné percento z obratu prevádzky bez dane z pridanej hodnoty. Protihodnotou je používanie zabehnutej značky či poradenský servis pre prípad, keď franšízant potrebuje konzultáciu v podnikaní. Niektoré systémy, ako napríklad Subway či McDonald’s, vyberajú tiež osobitný poplatok do spoločného marketingového fondu na podporu značky. „Marketingový fond sa môže použiť len v teritóriu, kde bol vyzbieraný. Franšízanti sú vtiahnutí do spolurozhodovania a môžu ovplyvňovať, kde a na čo sa balík peňazí minie,“ približuje development agent siete Subway pre Slovensko Matej Varga.

Keďže franšízant je právne samostatný podnikateľ, musí počítať s úvodnou investíciou do vybudovania a zariadenia priestorov či nákladmi na prenájom. Vysoko má nastavenú latku McDonald’s, ktorý predpokladá celkovú vstupnú investíciu zhruba 700-tisíc eur. Minimálne dve pätiny z toho musí tvoriť vlastný kapitál franšízanta, zvyšok si môže dofinancovať z bankového úveru. „Zatiahnuť“ treba najmä vybavenie reštaurácie – kuchyňu, jedáleň, dekorácie, hračky, detský kútik a vybavenie parkoviska.

Pri iných konceptoch býva začiatok podnikania s franšízou oveľa menej finančne náročný. Napríklad pri zriaďovaní prevádzky Pizza Mizza je najdrahšou položkou zaobstaranie kuchynskej technológie, ktorá vyjde na zhruba sedemdesiattisíc eur. Priemerné náklady na zriadenie reštaurácie Subway na Slovensku vychádzajú na osemdesiat- až stodvadsaťtisíc eur v závislosti od lokality.

Výhodná expanzia

Pre firmy môže byť franšízing vhodným nástrojom na expanziu. Vedia pri ňom ušetriť, keďže nemusia investovať do zakladania nových pobočiek. To majú na starosti franšízanti v pozícii nezávislých individuálnych podnikateľov – partnerov. Franšízové filiálky zvyknú pracovať efektívnejšie. Franšízanti „robia na seba“ a majú tak silnejšiu motiváciu starať sa o biznis, než to býva pri klasických zamestnancoch podniku. Výhodou pre majiteľov konceptov tiež je, že biznis aj značka sa dajú prostredníctvom franšízy rozvíjať rýchlejšie než vlastnými silami.

Niektoré koncepty sa môžu napriek potenciálnym výhodám franšízingu v praxi zasekávať. Stáva sa to napríklad vtedy, keď franšízu využívajú na svoju expanziu už zabehnuté firmy. „Musia byť maximálne otvorené a dávať podporu franšízantovi. Firmy často berú ďalších partnerov ako konkurenciu. To je obrovský problém, prečo bolo veľa projektov neúspešných,“ hovorí autor a majiteľ pôvodného slovenského konceptu siete realitných kancelárií Directreal Marián Paták.

Krajiny pôvodu franšíz na slovenskom trhu 2/2
(počet konceptov)

Franšízy majú výhodu tiež v tom, že vykazujú vyššiu odolnosť voči krízam. Dôkazom môže byť príklad siete Subway, ktorá otvorila prvú reštauráciu na Slovensku v roku 2009. Odvtedy sa počet jej prevádzok zvýšil na súčasných jedenásť, hoci zopár ich medzičasom skončilo. M. Varga si myslí, že sendvičovému reťazcu pomohlo v ekonomicky ťažkých časoch aj to, že Slováci sa utiekali k známym značkám. Expanzia siete by mala pokračovať. Ešte tento rok má pribudnúť nová prevádzka Subway v pripravovanom bratislavskom nákupnom centre Bory Mall a na budúci rok v Trnave. V rokovaní sú ďalšie väčšie mestá ako Banská Bystrica či Martin.

Slovenská menšina

Franšízingové systémy na Slovensku majú podľa SFA najsilnejšie zastúpenie v obchode, za ním nasledujú služby a gastro segment. K najrozšírenejším pôvodným domácim konceptom patrí podľa asociácie sieť realitiek Directreal, predajne potravín Coop Jednota, sieť pneuservisov Pneubox či reštaurácie Pizza Mizza. Na franšízovom princípe funguje i polovica z ôsmich maloobchodných predajní domácich potrieb Kinekus.

SFA podľa J. Šétaffyho cíti od slovenských podnikateľov záujem o rozširovanie biznisu prostredníctvom predaja franšízových licencií. Pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o túto formu podnikania, pripravuje na koniec októbra výstavu zameranú na podnikanie a franšízing v Bratislave.

Prienik slovenských franšízových systémov na zahraničné trhy je zatiaľ skôr raritou. SFA v súčasnosti spolupracuje pri tvorbe pôvodného konceptu štýlovej, prémiovej reštaurácie s ázijskou a európskou kuchyňou Fou Zoo, ktorá plánuje „export“ know-how do cudziny. V susednom Česku to skúša sieť Directreal. „Zatiaľ sa učíme, lebo český trh je iný, oveľa viac konkurenčný a mentalita ľudí je úplne iná ako na Slovensku,“ poznamenáva M. Paták, ktorý by rád pokryl realitkami Directreal trh všetkých krajín Vyšehradskej štvorky. Vo všeobecnosti sú však pôvodné slovenské franšízy primalé na to, aby prerazili vo svete.