Lacnejší budú len tí najlacnejší

Do parlamentu mieri novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá prichádza s novou odpočítateľnou sumou na zdravotné odvody. Tie sa nebudú platiť z príjmu do 380 eur. Firma pri takejto výplate ušetrí 38 eur a zamestnanec 15,20 eura. Celkovo by mali zamestnávatelia a zamestnanci usporiť na odvodoch 150 miliónov eur.

Kedy sa stráca výhoda

Pri vyšších zárobkoch sa odpočítateľná položka bude znižovať tak, že ak sa príjem zvýši o jedno euro, klesne položka o dve eurá. Napríklad zamestnanec so mzdou 450 eur mesačne zaplatí od januára na zdravotných odvodoch 8,40 eura namiesto súčasných 18 eur. Zamestnávateľ namiesto súčasných 45 eur po novom odvedie do zdravotnej poisťovne za zamestnanca 21 eur.

Pri mzde 570 eur sa už odvodová výhoda stratí. Z takéhoto zárobku sa budú do zdravotnej poisťovne platiť rovnaké odvody ako dnes. To znamená, že zamestnávateľ odvedie 57 eur (desať percent zo mzdy) a zamestnanec 22,80 eura, čo sú štyri percentá zo mzdy.

Odborníci na odvody upozorňujú, že odvodová úľava povedie k tomu, že zamestnávatelia budú tlačiť mzdy k hranici 570 eur, aby ušetrili, alebo vyplatia 380 eur a zvyšok mzdy budú dávať na ruku. Samostatne zárobkovo činné osoby sa zasa budú pravdepodobne snažiť vo svojej firme „umelo“ zamestnať za mzdu 380 eur, a tak sa vyhnúť plateniu zdravotných odvodov.

Zvýšili aj minimálnu mzdu

„Zníženie odvodov na nízke mzdy je dobrou správou pre nízkopríjmových zamestnancov, ktorým vďaka opatreniu vzrastú čisté mzdy bez ohrozenia existencie ich pracovných miest,“ komentuje zmenu analytik INESS Ján Dinga. Zároveň pripomína skutočnosť, ktorú kabinet pri prezentovaní odvodovej výnimky obchádza. A to, že zároveň rekordne zvýšil minimálnu mzdu od januára 2015 na 380 eur.

Minimálna mzda má však až šesť stupňov podľa náročnosti práce. Pri štvrtom, piatom a šiestom (608, 684 a 760 eur) od januára odvodová úľava už nebude. Podľa generálneho sekretára Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Ota Nevického to znevýhodňuje zamestnávateľov, ktorí dávajú svojim zamestnancom vyššiu minimálnu mzdu. Zamestnávatelia navrhovali zrušenie pásiem minimálnej mzdy. Návrh však vláda neakceptovala. „Dosahom na mzdové náklady týchto zamestnancov sa pritom ministerstvo práce vôbec nezaoberalo. Ich zamestnávanie sa predraží o desiatky eur aj po realizácii odvodovej úľavy,“ pripomína J. Dinga.

Odvodovú úľavu nebudú mať ani dohodári. A tak opäť klesne záujem firiem zamestnávať na dohody. Mimo ostanú aj štatutári firiem, živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby.

Zavedenie odvodovej úľavy nepomôže získať prácu nezamestnaným s nižšou kvalifikáciou. Ak sa neoplatilo vytvoriť pracovné miesto zamestnávateľovi za minimálnu mzdu teraz, neoplatí sa mu to ani po zavedení úľavy. Benefit nižších odvodov preto ponesú najmä tí, ktorí už dnes prácu majú.

Už nie je kde šetriť

Nastavenie hranice na odvodovú výnimku na sumu 380 eur by mali, naopak, oceniť v odvetviach s nízkymi mzdami, napríklad v textilnom priemysle, v stavebníctve či v službách.

Slovenský výrobca oblečenia Alfatex zo zmien nadšený nie je. Firma na trhu funguje od roku 1992 a jej oblečenie možno nájsť v mnohých predajniach textilu po celej krajine. Napriek kvalitným a cenovo prístupným výrobkom a novinkám, kde používa antibakteriálne nanotechnológie, Alfatex doslova bojuje každý rok o prežitie. Problém nie je len dovoz lacného textilu vyrobeného v Číne či Bangladéši, ale aj z roka na rok sa zhoršujúce podmienky podnikania.

Majiteľka Alfatexu Alžbeta Čenkeiová hovorí, že zmeny treba vidieť komplexne. „Dávame prácu pätnástim zamestnancom a dosahy opatrení budeme ešte len prepočítavať. To, čo ušetríme na zdravotných odvodoch, inde zase stratíme, keďže sa zvyšuje minimálna mzda.“

Táto živnostníčka v súčasnosti nevidí žiadne reálne možnosti, ako viac šetriť na nákladoch. „Firmu doslova držíme pri živote. Štát nám pritom vôbec nepomáha. Žiadne úľavy a výhody nám nedáva. Do úvahy neprichádza ani finančná injekcia z eurofondov. Zasiahnu nás aj zmeny v novele zákona o dani z príjmov. Ušetriť sa nedá už ani zamestnávaním dohodárov alebo dôchodcov, pretože aj za nich musíme platiť odvody.“ Alfatex sa navyše musí vyrovnať so zlou finančnou disciplínou obchodných partnerov, ktorí im platia aj tri mesiace po dodaní tovaru. „Stáva sa aj to, že nám zaplatia až po roku. S tým by mala vláda niečo robiť.“

Čo prinesie super odpočet

Jednou z mála dobrých správ pre firmy je schválenie takzvaného super odpočtu nákladov na výskum a vývoj v novele zákona o dani z príjmov. Od januára 2015 si budú môcť podnikatelia od základu dane dodatočne odpočítať 25 percent nákladov na výskum a vývoj, 25 percent mzdových nákladov, poistného a príspevkov na absolventov škôl v roku, v ktorom boli prijatí do zamestnania, a 25 percent medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

Náklady na výskum a vývoj si ale nebude môcť započítať firma, ktorá dostáva od štátu stimuly. Odpočet nebude možné uplatniť na výdavky, na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií. Nebude sa dať získať ani na služby, licencie a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb. Výnimkou sú služby obstarané od Slovenskej akadémie vied či vysokých škôl. Firma bude musieť pripraviť a na požiadanie správcu dane predložiť písomný projekt výskumu a vývoja.

Finančná správa bude zverejňovať na svojom webe zoznam daňových subjektov, ktoré si uplatnia odpočet nákladov na výskum a vývoj. Zoznam bude obsahovať identifikáciu daňovníka, výšku odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, dátum začiatku riešenia projektu výskumu a vývoja, a ciele, ktoré sú dosiahnuteľné počas jeho realizácie a merateľné po ukončení. Informácie majú byť zverejnené do troch kalendárnych mesiacov po podaní daňového priznania.

Podľa riaditeľky daňového oddelenia spoločnosti Deloitte Ľubice Dumitrescu by mal super odpočet motivovať spoločnosti pri vynakladaní prostriedkov na výskum a vývoj. „Mala by sa zvýšiť pridaná hodnota toho, čo tá-ktorá firma vyrába. Navyše, okolité krajiny už podobné mechanizmy v legislatíve majú, a tak sa im Slovensko v tomto smere priblíži.“

Spolumajiteľ a konateľ lučeneckej firmy Ekoltech Ján Vrabec ale vraví, že majú obavu z toho, ako si bude daňový odpočet vykladať Finančná správa SR. Konštatuje, že metodický pokyn k tejto zmene ešte neexistuje. „Obávame sa, že ak si v daňovom priznaní uplatníme nárok na odpočet z nákladov na vývoj nových technológií, budú to daňoví úradníci spochybňovať, a tak nám znepríjemnia život,“ hovorí J. Vrabec.

Konateľ Ekoltechu Ján Vrabec Zdroj: Milan David

Ekoltech je tradičný slovenský výrobca nábytku a tento rok získal ocenenie TRENDU Firma roka. Pre spoločnosť IKEA denne produkuje 5 600 kusov nábytku. Pri jeho výrobe používa najmodernejšie technológie. Nepretržite inovuje a investuje do strojných zariadení. Spoločnosť sa so spustením práškovej lakovne zaradila k svetovej špičke v oblasti povrchových úprav drevovláknitých dosiek MDF.

Odborná spolupráca na seriáli:

Partner seriálu: