Lacná pracovná sila? Hľadajte ju v Ázii

Ten musí z hrubej mzdy zaplatiť za zamestnanca na odvodoch 310,80 eura. Zamestnanec dostane na výplatu v čistom 679,61 eura. Jemu sa to môže zdať málo, ale pre zamestnávateľa takýto zamestnanec určite nie je lacný.

Štát sa snaží riešiť problém nezamestnanosti aj niektorými príspevkami. Aj na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

A to ešte nie sú všetky náklady. Na rozdiel od klasického postupu zrátania mzdových nákladov sa Inštitút ekonomických a sociálnych analýz (INESS) pokúsil vyčísliť aj tie menej očividné náklady zamestnávateľov, spojené s množstvom byrokratických povinností, ktoré zamestnávanie prináša. Kalkulačka cenazamestnanca.sk (v reáliách roku 2013) berie do úvahy nielen mzdu, dane a odvody, ale aj približne 80 legislatívnych úprav, ktoré generujú náklady pri zamestnávaní.

Lacní nie sú

Ešte donedávna sme boli pre zahraničných investorov zaujímaví pre nízku cenu práce. Platí to aj dnes? „Investorov vždy zaujíma pomer ceny a výkonu, nielen samotná mzda. Problémom sú skôr roztvárajúce sa nožnice požiadaviek trhu a ponuky zamestnancov. Na jednej strane sa zásoba kvalifikovaných zamestnancov rýchlo vyčerpáva, na druhej strane je veľká skupina nízko kvalifikovaných, ktorí sa cez bariéru minimálnej mzdy na trhu práce nedokážu umiestniť,“ komentuje Martin Vlachynský, analytik INESS. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti lacnou pracovnou silou Slovensko ani nikdy nemohlo konkurovať Ázii aj vzhľadom na to, že tam nedodržiavajú elementárne environmentálne a sociálne štandardy. „Preto aj veľká časť priemyslu zo Slovenska odišla – textilný, obuvnícky. Najnovšie členské krajiny EÚ, Bulharsko, Rumunsko, sú tiež lacnejšie ako Slovensko.“

Podpora zamestnávania

Vláda dosial podporovala vytváranie pracovných miest najmä poskytovaním stimulov či dotovaním zamestnávania ľudí bez práce. V novele zákona o pomoci regiónov s vysokou nezamestnanosťou chce poskytovať zamestnávateľom odvodové úľavy pri zamestnávaní ľudí dlhodobo nezamestnaných. Zavedením odpočítateľnej položky na zdravotné odvody do sumy 380 eur zase oslobodzuje zamestnanca a aj zamestnávateľa od zdravotných odvodov.

Tieto opatrenia sa podľa M. Vlachynského snažia len nákladne napodobiť to, čo by malo byť prirodzenou dynamikou života na pracovnom trhu. „Štát by mal umožniť absolventom či dlhodobo nezamestnaným šplhať sa po kariérnom rebríčku aj z tých úplne najnižších priečok. Na to sú potrebné flexibilné a jednoduché formy pracovných kontraktov či minimálna mzda reflektujúca realitu regiónov,“ dodáva.

M. Páleník si myslí, že pozitívne je napríklad zníženie odvodov pre nízko príjmových zamestnancov. Negatívny dosah má na druhej strane de facto zákaz materských dávok pre matky z hladových dolín. „Spoločným znakom je zúfalá podfinacovanosť týchto nástrojov. Celkovo sa nárazovo dotknú možno päťtisíc ľudí z 200-tisícovej armády dlhodobo nezamestnaných. Ambície Slovenska by však mali byť výrazne vyššie, a preto dlhodobo navrhujeme inkluzívne zamestnávanie, ktoré má potenciál toto dosiahnuť,“ dodáva.

Minimálna mzda v EÚ
(2016)

Podpora zamestnávania

Štát sa snaží riešiť vážny problém nezamestnanosti aj niektorými príspevkami. Jeden z nich je na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Je to človek, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. Je diferencovaný podľa krajov. Napríklad v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer, je to 40 percent z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 464,54 eura.

Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti je zase určený pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov najmenej tri mesiace, ak má viac ako 50 rokov alebo nižšie ako stredné odborné vzdelanie. Za znevýhodnený sa považuje aj ten, kto bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie dlhšie ako 12 mesiacov. Mesačná výška príspevku, ktorý sa vypláca deväť mesiacov, je 80 percent z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 percent z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve. V roku 2016 je to najviac 696,81 eura.

Odvodová úľava

Odvodová úľava je určená pre ľudí, ktorí sa po dlhodobej nezamestnanosti zamestnajú v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere. Jednou z podmienok odvodovej úľavy je okrem iného dosahovanie príjmu, ktorý je najviac 67 percent priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Hraničná suma mesačného príjmu na rok 2016 je 574,86 eura. Odvodová úľava sa od 15. decembra 2015 rozšírila aj na zamestnancov, ktorí boli evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov a majú trvalý pobyt v niektorom z najmenej rozvinutých okresov.