Bývalý predseda vlády Ľudovít Ódor je lídrom kandidátky Progresívneho Slovenska. V rozhovore vysvetľuje, prečo chce vstúpiť do európskej politiky, čo od toho očakáva a ako bude fungovať v Európskom parlamente.
Rozhodli ste sa kandidovať do Európskeho parlamentu. Myslíte si, že budete užitočný viac v európskej ako slovenskej politike?
Keď som sa rozhodoval, že vstúpim do politiky, chcel som sa otestovať v normálnych voľbách. Hoci som bol predseda vlády, neprešiel som voľbami.
Veríte, že dokážete ovplyvniť dianie v europarlamente?
Sú tam frakcie, ktoré rozhodujú. A cez ne je možné pretaviť osobný vplyv. Napríklad Martin Hojsík bol zaradený medzi dvanástich najvplyvnejších europoslancov, a to je z malej krajiny. Ak poslanec vie fungovať v jednotlivých frakciách a je aktívny, dokáže veci meniť. Ale to vidíte aj v našom parlamente, momentálne najviac počuť o najmenšej strane. Preto treba byť súčasťou diania a potom sa dá všeličo meniť aj v Európe.
Ste renomovaný ekonóm s dlhoročnými skúsenosťami, na vašom programe sa to však neprejavilo. Prečo?
V modernej dobe je lepšie komunikovať údernejšie, keďže ľudia na TikToku majú pätnásť sekúnd, aby veci vnímali. Náš program je syntézou viacerých tém pochádzajúcich od ľudí na kandidátke. Osobne preferujem najmä konkurencieschopnosť Európy. O ekonomike by som mohol napísať sto strán textu. Lenže ľudia by to nečítali. Navyše bude veľa závisieť aj od toho, ako bude vyzerať Európsky parlament.
Povedali ste slovo konkurencieschopnosť. Hlavnou tézou vášho programu je zelená Európa. Nevylučuje sa to?
Transformácia, ktorá nás čaká, je zelená a digitálna. Ja ich mám na úrovni rovnakej dôležitosti. Keď sa pozrieme na top 20 technologických firiem sveta, je tam málo európskych. Pre mňa je konkurencieschopnosť o tom, ako sa Európa pripraví na prichádzajúce výzvy. Nie som zástanca toho, aby sme išli na veci dogmaticky. Naopak, som za analýzu dát. Naším cieľom je, aby sme spolu s najvýznamnejšími krajinami boli lídrom v digitálnych a zelených technológiách. Otázkou je, ako rýchlo a dobre vieme túto transformáciu zvládnuť. Nemám rád debaty, že to musí byť do roka dvetisíc niečo. Máme to robiť najrýchlejšie, ako sa dá, ale zase nie tak, aby sme poškodili záujmy Slovenska.
Ako vnímate cieľ Fit for 55? Je v kontexte zvýšenia konkurencieschopnosti EÚ realistický?
Keď sa pozrieme, kto spôsobil problém, ktorému čelíme, boli to Spojené štáty a Európska únia. Dvesto rokov sme kadečo vypúšťali do atmosféry a na tom sme aj ekonomicky vyrástli. Takže máme zodpovednosť za to, aby sme v dekarbonizácii postupovali rýchlo. Som aj za ambiciózne ciele, ale tie ciele by nemali byť buď – alebo. Fit for 55 je veľmi ambiciózny cieľ. Niečo, k čomu sa chceme priblížiť. Ale podobne ako so spaľovacími motormi bude v roku 2026 príležitosť o tom hovoriť znovu a pozrieť sa na dáta a argumenty. A môžeme to prehodnotiť. Ale nemať cieľ pre mňa nie je dobrá cesta.
Ako vnímate hlasovania europoslancov PS o jadrovej energetike?
V našom programe podporujeme bezpečnú jadrovú energiu. Môj postoj je v tomto veľmi jasný a aj vo svojej knihe píšem o tom, že na transformáciu potrebujeme jadrovú energiu. Neviem hovoriť za ľudí, ktorí hlasovali. Ale náš program je úplne jasný. A postavili sa zaň všetci, ktorí sú na kandidátke. Európa potrebuje jadrovú energiu na to, aby zelenú transformáciu naozaj zvládla.
Okrem zelenej transformácie ohrozuje konkurencieschopnosť EÚ nadmerná byrokracia a regulácia. Ako vnímate tento problém, o ktorom sa vo vašom programe príliš nehovorí?
Vždy som bojoval za to, aby sme aj na Slovensku odbúrali byrokraciu, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie. Aj u nás v strane sú ľudia, ktorí úspešne rozbiehali inovatívne firmy. Európa potrebuje ísť v rozhodovacích mechanizmoch vpred a tu sa dosť často zneužíva téma práva veta. Pre mňa je dôležité hľadať pozitívnejšie mechanizmy, aby sa nestávalo, že jedna krajina výrazne blokuje ostatných. Keď sa napríklad 20 krajín dohodne, že chcú robiť niečo spolu a ostatných vynechajú, tak prečo by to nemalo byť možné? Teraz sa to nedá, lebo stále sú nejaké prekážky okolo práva veta. Napríklad sa nevieme dostať k 300 miliónom na pomoc Ukrajine za migy, lebo to Maďarsko blokuje. V tomto prípade som za oveľa rýchlejšie rozhodovanie.
Aká je teda vaša vízia rozhodovacieho procesu v Európe? Viac centralizácie?
To je na dlhú debatu. Ale v mnohých oblastiach by bolo dobre spolupracovať, lebo je to rozumné. To znamená, že ak vo viacerých krajinách robíme s európskym dosahom to isté, je lepšie robiť to z centra. Nemá význam robiť to inak. Chýbajú mi silnejšie vzťahy medzi Európou a našimi občanmi, firmami a mestami. Dobrý príklad je Erasmus, kde aj naši študenti cítia, že ide o niečo európske a má to význam. Každý chce vidieť iné krajiny a to je dobre riešiť centrálne. No potom sú témy, ktoré sa často zneužívajú, napríklad zasahovanie do kultúrno-etických tém. Podľa mňa to neprináša veľa ovocia. Ale ak hovoríme napríklad o spoločnej obrane, z európskej úrovne sa dá niečo urobiť efektívnejšie. Nemyslím si, že v najbližších desaťročiach sa dostaneme k takému celku, ako sú „Spojené štáty európske“, ale ľudia musia viac cítiť pridanú hodnotu Európy. V opačnom prípade vznikajú nálady proti EÚ. To sa stalo aj v Spojenom kráľovstve a teraz prieskumy hovoria, že to ľudia ľutujú, lebo ekonomicky stratili. Ekonomická spolupráca je super, jednotný trh je super, ale keď to ľudia necítia a nevidia, ľahko podľahnú nezmyselným propagandistickým tlakom.
Ako v tomto zmysle vnímate frakciu Renew, ktorej ste členom?
Človek tam nájde všeličo. Ale dôležité je, že spolu s EPP a so socialistami frakcia udávala v Európskom parlamente tón. Keď som rozmýšľal o tom, ktorú politiku si zvoliť, bolo pre mňa dôležité aj to, že nechcem ísť do europarlamentu natáčať videá. Skôr hľadám možnosti, kde sa dá aj niečo ovplyvniť. To, že frakcia bola v spolupráci týchto troch blokov pomerne významná, bolo pre mňa dôležité. Mnohé strany, ktoré kandidujú do Európskeho parlamentu, nepatria do žiadnej frakcie a ich vplyv je tak mizivý.
Takže nemáte žiadne veľké vízie ani ciele a budete sa správať skôr pragmaticky?
Sú, samozrejme, veci, pri ktorých sa budeme rozhodovať veľmi pragmaticky, lebo postaviť sa na barikády pri každej téme nemá veľký význam. Tak sa nikdy nepohneme vpred. Ale potom sú aj osobné témy, ktoré chceme presadzovať pomerne intenzívne, napríklad digitálnu transformáciu – oveľa väčší tlak na výskum, viac peňazí pre vysoké školy a spoločné programy pre mladých ľudí. A potom sú tu regióny. Pomerne často nevyužívame eurofondy, lebo vláda nie je efektívna. Chceli by sme v Európskom parlamente presadiť, aby časť peňazí putovala priamo do regiónov, nech aj tie rozhodujú o ich využití.
Má to byť agenta Európskeho parlamentu a nie národnej vlády?
Peniaze v súčasnosti idú cez vládu. A to sa nedá meniť na Slovensku, len v Bruseli. Teraz je tam jeden centrálny bod. Keď ten zlyhá, regióny krvácajú. Preto by sme chceli mať priamejší kanál, vďaka ktorému regióny nebudú trestané za to, čo robí alebo nerobí vláda.
Takéto zlyhávanie je smutné práve v situácii, keď sú eurofondy takmer jediným zdrojom verejných investícií na Slovensku.
Keď sa pozrieme na náš deficit verejných financií, ten je v skutočnosti horší, než sa zdá. Deficit nespôsobuje, že investujeme, ale je to spotreba. A to sa nedá len tak jednoducho zmeniť. Potrebovali by sme nielen znížiť deficit, ale aj vytvoriť priestor na národné investície. Nemôžeme si dovoliť všetko investovať len z európskych zdrojov.
Ale to europoslanec nedokáže zmeniť. Nestálo by za to zvýšiť spoluprácu europoslancov so slovenskou vládou?
Budem prvý, ktorý podporí všetky rozumné veci, ktoré vláda presadzuje v Bruseli. Vzhľadom na to, že som počas 20-ročnej kariéry bol aj pri vládach Smeru, som veľký pragmatik. Ale ak hovoríme o tom, že niekto rúca demokraciu a máme im ešte pomáhať v europarlamente, tak to robiť nebudem.
