Ani štyri roky od schválenia novely Trestného zákona, ktorým sa na Slovensku zaviedla nepriama trestná zodpovednosť právnických osôb, nebola odsúdená žiadna firma.
V roku 2010 sme prijali systém nepravej alebo nepriamej trestnej zodpovednosti. Išli sme cestou španielskeho modelu, čo znamená, že právnická osoba môže byť stíhaná len vtedy, keď je v trestnom stíhaní fyzickej osoby dokázaná participácia právnickej osoby na trestnom čine. V zásade môže súd uložiť firme dve ochranné opatrenia – zhabanie majetku a peňažnej sumy.
Znamená to, že táto novela je neúčinná?
Situácia je taká, začne sa trestné stíhanie pre ekonomický trestný čin, ale väčšinou sa končí zastavením pre nedostatok dôkazov. Je to tak aj preto, že máme málo fundovaných odborníkov na hospodárske právo. Ak sa aj prípad dostal na súd, žiadnej právnickej osobe nebola uložená žiadna sankcia. Dôvodom mohlo byť, že tieto firmy boli účelovo založené, nemali žiaden majetok ani peniaze, a teda súd im nemal na čo siahnuť. Navyše sudcovia sa k tomu stavajú veľmi opatrene. Máme niektoré skutkové podstaty, napríklad aj čerpanie eurofondov, na základe ktorých dosiaľ nikto nebol odsúdený. A vieme, čo sa pri schvaľovaní eurofondov deje. To znamená, že táto novela je absolútne neaplikovateľná, ochranné opatrenia voči firmám sú neúčinné.
Slovensko ako jediný štát v EÚ nemá legislatívu priamo postihujúcu firmy za trestnú činnosť, za čo ho OECD tvrdo kritizovala. Krajina dostala aj termín, dokedy musí normu prijať.
Inštitút nepravej trestnej zodpovednosti sa už v Európe prakticky nepoužíva. Aj Španieli medzitým prijali priamu trestnú zodpovednosť firiem. Výsledkom tlaku najmä OECD bola príprava samostatného zákona o pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb. Inšpirovali sme sa českou legislatívou. V Česku platí zákon od roku 2012 a trestné konania voči firmám tu prebiehajú. Už boli vyhlásené právoplatné rozsudky a firmy boli aj odsúdené.
Pri príprave nového zákona sa proti najviac stavali zamestnávatelia.
Boli to naozaj búrlivé debaty. Myslím si, že vo väčšine prípadov išlo z ich strany o nepochopenie zákona. Napokon sme urobili práve zástupcom zamestnávateľov veľké ústupky. Do zákona sme napríklad vložili možnosť firmám „vyviniť sa“ v prípade, ak dokážu, že urobili všetky opatrenia na to, aby nedochádzalo k žiadnej trestnej činnosti. Oproti pôvodnej verzii bol zákon prepracovaný. Viaceré skutkové podstaty trestných činov sme z neho potom vyňali. Pre zaujímavosť, Česi tvrdia, že náš zákon je oveľa miernejší. Ich prax ukázala, že je potrebné katalóg trestných činov rozšíriť. Česko ide zákon novelizovať. Náš zákon je pripravený na schválenie. Pôvodne sa uvažovalo o jeho účinnosti od januára. Neskôr sa termín posunul na júl 2015. Keďže ho vláda dosiaľ neschválila, aj tento termín je nereálny.
Aký je tento nový zákon?
Je veľmi dobrý aj preto, že vznikol na základe komparácie zákonov z iných krajín, z ktorých sme vybrali to dobré. V praxi by nemal byť problém na jeho základe postupovať v súčinnosti s Trestným poriadkom a Trestným zákonom. V zákone nejde o honbu na čarodejnice. Keď sa začnú prvé trestné stíhania voči právnickým osobám, môže to mať výrazne preventívny charakter. Firma bude motivovaná prijímať také opatrenia, ktoré prinesú v spoločnosti transparentnejšie konanie. Účinné môže byť ustanovenie, podľa ktorého sa bude dať zabaviť majetok a peniaze firme, už keď sa začne trestné stíhanie. Nebude sa teda čakať až na obvinenie. Firmy sa zo zodpovednosti vyzúvali tak, že dali spoločnosť do likvidácie či konkurzu. To už podľa nového zákona nebude možné.
Stíhaná firma sa už nebude môcť zúčastňovať na verejnom obstarávaní. Stačí takéto opatrenie, keď sa pozrieme na tento zákon napríklad z pohľadu toho, čo sa dnes deje v zdravotníctve?
Tu už ide o presah do obchodného práva. Tento zákon novelizuje vyše osemdesiat iných zákonov. Myslím si však, že práve teraz je priestor, aby sa doňho zakomponovali určité ustanovenia, ktoré by odrážali aktivity schránkových firiem vo verejných obstarávaniach.
Odborná spolupráca na seriáli:
|
|
Partner seriálu:
