Kyvadlo dejín smeruje k väčším zásahom štátu do ekonomiky

Ekonóm Paul de Grauwe túto večnú debatu dvoch znepriatelených táborov stavia z hlavy na nohy, keď vysvetľuje, prečo môžu mať pravdu jedni i druhí. To, či hospodárstvu prospeje skôr viac voľnosti alebo razantnejšie zásahy štátu, závisí od konkrétnej situácie. Vždy bude treba určitý mix týchto dvoch elementov. Jedinou dôležitou otázkou ostáva, ako má tento kokteil správne vyzerať.

Zdroj: Archív

The Limits of the Market
The Pendulum Between Government and Market, 2017, Oxford University Press, 165 s.

Paul de Grauwe (71) je belgický ekonóm pôsobiaci na London School of Economics, kde vedie miestny Európsky inštitút. Pracoval aj pre Medzinárodný menový fond či Európsku centrálnu banku. Vo svojej rodnej krajine pôsobil dlhé roky aj ako poslanec. Vyštudoval ekonómiu, doktorát získal na americkej Johns Hopkins University. Jeho najcitovanejšie práce sa venujú ekonomike Európy, jej menovej únii, výmenným kurzom a medzinárodným pohybom tovarov a kapitálu.

Extrémy nefungujú

Základnou tézou knihy je, že extrémne prístupy fundamentalistov hospodárskej politiky nefungujú. Skutočné centrálne plánované hospodárstvo ani čisto trhovú ekonomiku nevidíme nikde vo svete. Kvôli jasným dôvodom: samotný štát nedokáže organizovať hospodársku produkciu dostatočne efektívne a čistý trh zas nezabezpečí dostatočnú životnú úroveň pre časť obyvateľstva.

Preto v histórii skôr pozorujeme akési kyvadlo dejín, ktoré sa najprv vychýlilo v prospech minimálne regulovaného kapitalizmu devätnásteho storočia, potom od prvej svetovej vojny až do druhej polovice dvadsiateho storočia prišli na rad väčšie zásahy štátu do ekonomiky. Tie zasa čiastočne odbúrali protrhoví politici ako Margaret Thatcherová a Ronald Reagan, ktorí zdôrazňovali decentralizáciu a „neviditeľnú ruku“, ktorá zabezpečuje, že najvyššie zisky v konkurencii získava firma, ktorá dokáže túžby spotrebiteľov napĺňať najlepšie a pri najnižších nákladoch.

Problém nastáva vtedy, keď sa individuálna a kolektívna racionalita od seba odklonia. Typickým príkladom sú